Chodník korunami stromov Bachledka – bol som tam.

Po nedávnej návšteve oravskej pamiatky, oravskej železnici, bol som pozrieť niečo na novšie a modernejšie. A to na Chodník korunami stromov Bachledka. Tento nový technický skvost je veľmi zaujímavý a tak som sa rozhodol podeliť mojou skúsenosťami a zážitkami.

Cesta z Tvrdošína

Ráno sme mali v pláne vyraziť asi po siedmej hodine ráno. Ale nastavil som si zle budík, tak sme vyrážali asi o tridsať minút neskôr. Počasie v Tvrdošíne bolo pod mrakom a mierne mrholilo. Na eláne mi to nepridalo. Ale na mieste vzdialené asi 80 km, bola predpoveď počasia priaznivá.

Tak Tvrdošínske počasie nás neodradilo a vyrazili sme po pekných poľských cestách okolo Vysokých Tatier. Cestou bolo počasie stále nepríjemne. Ale ako sme sa približovali k cieľu, tak počasie veľmi pekne vyjasnilo.

V dobrej nálade a v zdraví sme dorazili do Bachledovej doliny. Prišli sme niečo po deviatej hodine a parkovisko bolo ešte pomerne prázdne. Ale autá prichádzali v húfoch.

Kupovanie lístkov a cesta k chodníku korunám stromov

Keďže bol Október a ešte ráno, tak nebolo najteplejšie ale na to som pamätal a zobral si teplé oblečenie. Vybrali sme sa k pokladni, kde som čakal asi päť minút. Kúpil som si lístok na lanovku ako aj na chodník korunám stromov. Výhoda, že si to kúpite všetko na jednom mieste.

Potom sme sa presunuli k lanovke kde sme si počkali asi ďalších päť minút. A potom nasadli na lanovku. A tu prichádza moja prvá kritika. V noci pršalo. Lanovka bola sedačková a jej materiál bol niečo ako špongia. To znamená, že kým sme prišli hore, po dvadsiatich minulách, tak bol zadok  premočený. Ja som ešte situáciu zmiernil tým, že som si dal pod seba ruksak. Nič príjemne keď bolo vonku asi 10°C a fúkalo. Čiže určíte odporúčam brať niečo igelitové pod zadok, ak nechcete skončiť ako väčšina z nás čo išla lanovkou. Ale nenechal som si pokaziť náladu. Pri vrchole sa začína objavovať lanovka.

Chodník korunami stromov - rozhľadňa. Fotograf Branislav Bruder.
Chodník korunami stromov – rozhľadňa

A sme tu Chodník korunami stromov Bachledka

Na mieste bolo vidieť, že je to pomerne čerstva stavba, keďže trávnik na mnohých miestach ešte nedorástol a bola tam ťažká technika. Ale ta bola trošku po mimo. Tráva časom dorastie a technika zmizne. Stretli sme sa ďalšou skupinou priateľov a dali im lístky a išli sme na chodník.

Prešli sme cez typický turniket a chodník sa pomalí zdvíhal do výšky. „Nažhavil“ som fotoaparát a začal fotografovať. Táto fotografia je pár metrov od vstupu.

Vstup Chodník korunami stromov. Fotograf Branislav Bruder.
Vstup Chodník korunami stromov.

Listnaté stromy už mali jesenné farby ale väčšina stromov bola ihličnatá. Takže ak to bude aj v zime otvorené, tak bude sa tiež dobre pozerať na pekné zasnežené stromy. Všetko ešte „voňalo“ novotou. Tiež som sa tešil peknému počasiu a aj keď boli oblaky to nevadilo. Mne sa páčia fotografie kde sú aj oblaky dodáva to fotkám svoje kúzlo.

 

Vstup a aj východ boli na vrchole kopca. A chodník bol viac menej v rovine. Len tým, že to bolo na vrchole, tak sa terén zvážal dole a tým pádom trasa sa dostavala do výšky. Nejaké významné stúpanie som nepostrehol. Na tejto panoramatickej fotografií to celkom vidieť.

Chodník korunami stromov Bachledka. Branislav Bruder - Fotograf
Chodník korunami stromov Bachledka

Jedine čím som sa musel na tejto atrakcií zmieriť bol počet ľudí. Samozrejme bola sobota, tak veľa ľudí využilo volno a išli sa tiež pozrieť na Chodník. Ale využíval som hluché mesta a robil fotky, keď bolo menej ľudí. Predsa fotenie zvery ma svoje výhody. Menej ľudí.

Napriek tomu, že tu bolo plno, tak príroda bola veľmi pekná. Obzvlášť pekný výhľad na Belianske Tatry.

Chodník korunami stromov výhľad Belianske Tatry - Branislav Bruder Fotograf.
Chodník korunami stromov výhľad Belianske Tatry

Cestou boli rôzne atrakcie na oživenie putovanie chodníkom. Ale tie boli vždy na „vedľajšej koľaji“. tak aj tí menej odvážny mohli prejsť pevnou nohou.

Chodník korunami stromov atrakcia - Branislav Bruder fotograf
Chodník korunami stromov atrakcia

Postupne som sa pre fotografoval a k vyhliadkovej veži.

Vyhliadková veža na Chodníku korunami stromov

Vyhliadková veža na Chodníku korunami stromov Branislav Bruder
Vyhliadková veža na Chodníku korunami stromov

Táto veža je ma točené stúpanie bez schodov. Na vrchol som sa dostal rýchlo a podľa oficiálnej stránky má výšku 32 metrov. A výhľad bol opäť vynikajúci. Ako vidieť na ďalšej panoráme.

Pohľad z vyhliadkovej veži na Belianske Tatry. Chodník korunami stromov Bachledka. Fotograf Branislav Bruder.
Pohľad z vyhliadkovej veži na Belianske Tatry.

Na vrcholu rozhľadni bola avizovaná sieť kde sa dalo skákať. Ale musel som si dávať pozor aby nezrámoval deti, ktoré sa plietli pod nohy. Tiež si treba dať pozor na veci ako mobily či kľúče, inak ich čáka letecká cesta 32 metrov k zemi. Bola to zábava a vôbec som nemal obavy. Na rozhľadni je aj šmykľavka ale ešte nebola spojazdnená. Keďže pristávacie miesto bolo ešte nedorobené.

V pozadí sa rysoval už dážď, tak sme zišli dole a schovali do maličkého bufetu. Dážď prišiel za chvíľku. Východ išiel cez obchod, kde sa dali kúpiť rôzne drobnosti.

Zhodnotenie a rady pre ostatných

Výlet to bol pekný, ktorý sa dá od parkoviska celkovo absolvovať do troch hodinky. Chodník korunami stromov nie je najdlhší a tempom japonského turistu sa dá prejsť za 10-15minút a rozhľadňa ďalších 10-15minút. Ale pokiaľ si to človek vychutnáva, skúša atrakcie a fotí, môže tam stráviť aj vyše hodiny ako ja. Počasie nás trošku prinútilo skončiť skôr, ale pekne som si to užil.

Trošku čo by ešte vytkol je problém, kde sa schovať pred prípadnou prehánkou. Dalo sa iba bufete a v tom miesta veľa nebolo. Chýbajú tam nejaké kryté posedenie. Snáď časom dorobia.

Pokiaľ sa doladia detaily určite to bude pekný a nezabudnuteľný výlet. Ja som s výškou nemal vôbec problém a ani sa mi nezdalo, že by sa mal báť, toho že sa mi niečo stane. Na čo si určite treba pripraviť, že hore fúka vietor a v studenom počasí tam môže byť dosť chladno ako aj na lanovke. A ako som na začiatku spomenul pozor na lanovku! Pokiaľ je ráno a v noci nebodaj pršalo, tak skončite mokrím pozadím.

Cestou dole som išiel peši a zišiel som to rýchlejšie ako keď by ste mali čakať v rade a zviesť sa. Zišiel som o desať minút skôr ako tí čo išli lanovkou. Hore ísť to už je oveľa náročnejšie, lebo stúpanie je strmejšie ale dá sa to zvládnuť asi za štyridsať minút. Závisí od kondície. A tiež je na čo pozerať.

Cestou dole Bachledova dolina. Fotograf Branislav Bruder
Cestou dole Bachledova dolina

Tiež odporúčam odovzdať, kartu pri lanovke inak bude čakať pri pokladni aj desať minút ako ja. A tiež tam bolo oveľa viac áut, ako ráno. A na parkovisku to okolo obeda celkom kolabovalo. Bola tam slušná tlačenica. Cez týždeň to je možno lepšie.

Na tých pár nedostatkov to bol pekný výlet a určite odporúčam. Deti sa potešia a aj sa pokocháte peknými panoramatickými výhľadmi. A zaspomínate si na časy, keď sa šplhali v korunách stromov.

Pokiaľ sa vám článok páčil a myslite si, že by mohol pomôcť ďalším, tak sa o ňom podeľte. Či už zdieľaním alebo lajkom. A ešte na záver galéria.

Napísal Branislav Bruder – fotograf orava

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.