Jánošíkove diery v ľadovom objatí

V Jánošíkove diery sú niečo ako Slovenský Raj v malom. Je to potok tečúci v doline a rokline. A má svoje čaro. V lete som tam bol prvý krát, keď som bol na dovolenke na Orave. A bol to príjemný výlet. Ale teraz som na Orave a je to oveľa bližšie. Z Pezinka 210 km, sa to skrátilo na necelých 60 km z Tvrdošínu. A tak som sa rozhodol ísť pozrieť.

Kam ísť fotiť?

Tak znela moja otázka ráno, keď som mal v pláne ísť fotiť. Stojí za zmienku, že na SHMU sa opäť sekli, kde tvrdili, že má byť slnečno. Neviem, kde ale v celej oblasti severného Slovenska bolo zamračené a to poriadne ako vidieť aj na fotografiách. Najprv som chcel isť do Oravskej Lesnej ale tam tiež bolo zatiahnuté. Tak som uvažoval nad Malým Rozsutcom, kde som v lete. Oblačnosť sa javila nízka, takže som predpokladal inverziu.

Ale cestou som usúdil, že čas pokročili a inverzia bola nakoniec nízka oblačnosť. Takže Malý Rozsutec bol v mrakoch. Ale nevadí aspoň som mal dostatok času na fotografovanie v Jánošíkových dierach.

Jánošíkove diery

Beriem výbavu a z poučení nedávneho fotenia nad Tvrdošínom, som si zobral viac oblečenia a aj jedla. Ako idem, pod nohami cítiť, že pod čerstvým snehom bol zamrznutý sneh po odmäku z nedávnych dní. Ale krajina bola idylicky zasnežená.

Zasnežená krajina.

Pod stromami nebolo veľa snehu ale v otvorenom priestranstve ho bolo viac.

Po pár fotkách usudzujem, že bude dobre roztiahnuť statív, ktorý bol veľkí pomocník. Mohol som zvoliť dlhšie časy a tak vznikali pekné fotografie, z vodopádov. Trošku som dúfal, že bude viac zamrznutí potok a tým viac aj ľadovej dekorácie. Tak som dúfal, že keď sa dostanem do rokliny, že ich bude viac ľadovej dekorácie. A moje dúfanie sa splnilo. A začalo sa toto objavovať cencúle.

Prvé cencúle.

Hneď sa mi zlepšila nálada. Postupne sa dostávam do rokliny a nevedel som kam najprv natočiť fotoaparát. Samozrejme nie všetky fotografie boli také pekné ako to vidieť naživo. Ale niektoré sa podarili. A teraz prikladám niekoľko fotografií z tohto výletu.

Zhodnotenie tohto výletu

Tak takýto zimný výlet odporúčam. Samozrejme človek si musí dať dostatok času na takí výlet. Aj keď sa dá menši okruh zvládnuť za jeden a pol hodinu, ale v zime musí človek počítať z ľadom. A potom dávať dva krát väčší pozor kam stúpa. Lebo hneď je človek vo vode či sa stane úraz. Miestami som mal problém a mne to ešte komplikoval fotoaparát a statív. Ale prežil som to vo zdraví. Nerád by sa okúpal so svojím fotoaparátom.

Bol som rád, že mi ani zima nebola, keďže som bol v doline a vietor tam nefúkal. Tiež som aj pripravené jedlo zjedol. A tiež som si nezabudol urobiť aspoň jednu selfie.

To som ja

A ešte jedna pikoška na koniec. Týmto výletom som začal pracovať na novom projekte časom-zbernom videu takzvaný timelapse. Dúfam, že mi okolnosti dovolia na Orave zostať aspoň rok, aby mal zábery zo všetkých ročných období. A pokiaľ ste ešte nevideli môj prvý projekt, môžete si video pozrieť nižšie. A Orava timelapse si môžete už tiež pozrieť.

Pokiaľ sa vám článok a fotografie páčil, neváhajte zdielať či lajkovať.

Koniec článku

Napísal Branislav Bruderfotograf

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *