Roháčske plesá, oplatí sa vidieť

Kamarát na rýchlo vymyslel výlet na Roháčske plesá v Západných Tatrach. Nápad to bol super, len som váhal, lebo mám problém s kolenom od výletu cez pohorie Branisko. A z nedávneho výletu na Osobitú som vedel, že to nebude nič príjemné pre koleno. Ale nakoniec s obavami som sa rozhodol, že pôjdem. Samozrejme koleno počas výletu dalo jasne najavo, že sa mu to nepáči. Čo už.

Išli sme netradičnom čase, až po obede, keďže to mal byť výlet na päť hodín, nevideli sme v tom problém. A tak sme teda vyrazili od parkoviska pri lyžiarskom stredisku Spálená. Zobral som si aj bicykel aby trochu ušetril koleno na chôdzi a bol to dobrý nápad. Ušetril som štyri kilometre chôdzi po asfalte a koleno vydržalo o niečo dlhšie.

Roháčský vodopád

Na Roháčský vodopád som bol zvedaví, zatiaľ som tam bol v zime, keď som sa bol pozrieť naň, bolo po tých silných -30°C mrazoch. Napríklad všimnite si tento rozdeľ 🙂 .

Zapadne Tatry leto Branislav Bruder Fotograf
Západne Tatry leto
Zapadne Tatry zima Branislav Bruder Fotograf
Západne Tatry zima

Jedno miesto, ale ten rozdiel bol asi v 40°C, 30 centimetroch snehu a aj o sto ľudí menej. Obe scény majú svoje čaro.

Pokračovali sme ďalej a asi po tridsiatych minutách sme boli pri Rohásčkom vodopáde. Tak oproti zime bolo viac vidieť vodopád a tielko cez neho viac vody. Tak sme sa trošku pokochali vodopádom a išli sme ďalej.

Roháčsky vodopád. Branislav Bruder Fotograf
Roháčsky vodopád

Smer Roháčske plesá

Od Roháčskeho vodopádu sme pokračovali a vyšli sme na miesto, kde bolo pekný výhľad na Západné Tatranské vrchy. Raz keď bude noha v poriadku, tak tam pôjdem. Do toho pekne hrialo slnko, ktoré sa pomaličky približovalo k obzoru.

Pod Hrubou kopou. Fotograf Branislav Bruder
Pod Hrubou kopou

Dali sme si krátku prestávku a pokračovali ďalej do kopca. Tempo bolo príjemne a občas som urobil fotografiu. Aj keď sme celí čas strávili na slnku, nebolo to tak dramatické, lebo pofukoval príjemný vánok a tak nás osviežovalo. Nakoniec sme sa dostali k najvyššiemu bodu našej tury. A to bolo kúsok od prvého najvyššie položeného Roháčskeho plesá. Toto je pohľad späť.

Spálená dolina. Fotograf Branislav Bruder
Spálená dolina

Roháčske plesá

A je to tu, Roháčske plesá. Ako býva zvykom, v plesách bola voda čistá a priehľadná. A vytekali z nich potôčiky priezračnej čistej vody. Pokochali sme sa a trochu si oddýchli. Urobil som niekoľko fotografií a tiež urobil panorámu, keďže na jednu fotku to je veľké. Tak toto je panoramatická fotografia najvyššieho plesa.

Roháčške pleso. Branislav Bruder Fotograf
Roháčške pleso

Pokračujeme už len cestou dole. Prechádzame postupne okolo ďalších plies. Samozrejme obklopujú nás Tatranské vrchy ako aj pekná príroda Západných Tatier. Potom robím ďalšiu sériu fotiek pre panorámu stredného plesa to je z nich menšie.

Stredné Roháčske pleso. Branislav Bruder fotograf.
Stredné Roháčske pleso.

Už som musel schádzať opatrne, lebo sa koleno ozývalo. A bol som rád, že som si zobral paličky. Ako schádzame cestou, dostávame sa k poslednému a to aj najväčšiemu Roháčskemu plesu. Opäť sa zastavujem a robím fotografie pre panorámu, ktorá má cca 190°.

Najnižšie Roháčske pleso Branislav Bruder fotograf
Najnižšie Roháčske pleso

Kúsok nižšie od tohto plesá, je križovatka. A ideme smerom ku chate.

Ťatliakova chata

Asi po tridsiatich minutách prichádzame ku Ťatliakovej chate. Tu som bol aj v zime a opäť to je na nerozpoznanie od zimy. Jazierko pri chate tento krát nie je zamrznuté a hladina vody je pokojná. A pohľad je to krásny. Pozerám ako do zrkadla. Urobil som niekoľko fotografií a ku mne priplávali nebojácne kačice, ktoré plávajú od mňa ani nie meter. Tak som urobil fotografie vysokohorských kačíc 🙂 .

Ide sa domov

Musím to opäť zhodnotiť ako pekný výlet, ktorý odporúčam. Jediná nevýhoda je dlha 3,5 kilometrová asfaltka, ktorá sa dá s časti skrátiť, keď sa pôjde cez Roháčsky vodopád. Výlet to nie je náročný asi 5 až 6 hodín ležérneho tempa. Prevýšenie asi 680 metrov. Ak máte radi pokoj, odporúčam skôr ísť cez týždeň, lebo je to inak davová záležitosť. My sme išli neskôr, takže nápor ľudí sme našli len cestou dole. Na plesách už bolo málo ľudí.

Jedna oddychová

A teraz prikladám fotografie z tohto pekného výletu. Ak sa Vám páčil článok a fotky, zdieľajte ďalej a lajkujte.

Koniec článku.

Napísal Branislav Bruderfotograf

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.