Prebúdzanie prírody je veľmi pekné obdobie. Začína sa otepľovať, spev vtákov počuť zo všetkých strán a príroda ožíva. Toto obdobie má každý rád. No možno alergici nie sú nadšení, týmto pozdravujem svojich priateľov :-). Ale keďže nie som zatiaľ alergik, tak ma príchod jari potešil. Je to moja prvá jar na Orave, tak som plný očakávania a teším sa na nové fotografické zážitky.
Kam ísť?
Moja znalosť oravského kraja nie je veľká, tak mám mnoho otáznikov kam ísť. Chcel som ísť nafotiť nejakú zver. A tú fotiť v známych lokalitách je problém a nie to ešte pre mňa neznámych lokalitách. Ale vybral som si miesto z mapy, ktoré bolo ďalej od civilizácie, ale zároveň nie až tak ďaleko a prístupné autom. Totižto, nosiť len 6kg foto výbavy nie je zábavný koníček. Ale občas sa to utrpenie vyplatí.
Vybral som si miesto kúsok od dediny Zábiedovo. A šiel som po modrej trase cestou, aj necestou smer Nad Studienkami a ďalej Oslí vrch.
Dúfal som, že neprekvapím cestou nejakého medveďa. Síce, rád by som si ho dal do zbierky mojich fotografií, ale z bezpečnej vzdialenosti. Cestou som sa zastavoval na dlhší čas a čakal či sa niečo neobjaví. A občas vymenil som objektív, aby som aj urobil pekné fotografie rôznych zákutí.
Príroda pekná, ale pri takýchto pohľadoch to zabolelo.
Ale ľudia sa raz naučia ako sa postarať o lesy. Už sa rozum ozýva a začínajú sa robiť miešané lesy, ktoré sú odolnejšie. Ale späť k jari.
Jarné kvety
Ako som kráčal cestou, tak si všímam ako sa objavujú fialové kvety. Snežienky som nevidel, ale Šafranu jarného bolo neúrekom. Aj keď ho je veľa, neodradilo ma to, aby som urobil niekoľko fotografií.
A potom, ako sa začalo otepľovať, tak včely začali opeľovať tieto kvety. A tom sa mi vnukla myšlienka skúsiť fotografovať včely pri kvete. No, až tak jednoduché to nie je, ako to na obrázkoch vyzerá. Tie lietajúce stvorenia sú naozaj pracovité. A pri niektorom kvete sa zastavili na sekundu, u niektorých zostali niekoľko desiatok sekúnd. A to, aby boli včely a kvet ostré si vyžadovalo veľa šťastia. Ale niečo sa podarilo, ako vidieť v galérií nižšie.
A ide sa, hore do lesa
Už ručička hodín postúpila a ukazovala po dvanástej hodine. Tak si dávam obednú „prestávku“ a po nej pokračujem do kopca. Idem po ceste, ktorá je málo vyjazdená, až nakoniec končí do stratena. Tak sa predieram lesom. A občas sa objaví čistinka, po ktorej nasleduje zas hustý les, až sa dostanem na hrebeňovú červenú trasu. A tam sa otvorili pekné výhľady do doliny, kde bola dedina Oravský Biely Potok.
Urobím niekoľko fotografií. Tiež vidieť časť Západných Tatier, tak urobím niekoľko fotiek a jednu odfotím aj s teleobjektívom, na ktorej je vidieť, že už sneh pomalí ustupuje.
Čakanie na zver pokračuje
V tejto oblasti som videl minimálne päť posedov, čo je celkom dosť na takom malom úseku. Potešilo, že väčšina bola otvorená a dalo sa do nich sadnúť, čo som aj urobil. Dve sa nachádzali v blízkosti Nad Studienkami. Vybral som si tú, čo bola otočená smerom na lúku. Ale asi po pätnástich minútach prišli neďaleko nejakí ľudia a začali pilovať drevo. Tak som usúdil, že to nemá zmysel tam čakať. Tak som presunul viac do lesa, kde už nerušili.
Už zapadá slnko
Ako to býva pri fotení zvery časté, tak som odišiel aj tento krát na prázdno. Ale bol som rád, že som urobil pár pekných fotografií a videí z prírody. Ešte čo ma „potešilo“, bolo to, že na prvom z miest, kde som striehol na zver, som narazil na laň. Len problém bol v tom, že si aj ona mňa všimla a zdrhla. Ale už viem, kde skúsim ísť nabudúce. A možno sa pošťastí.
Fotografie a video na záver
A už teraz si môžete pozrieť výber fotografií, ktoré som tento teplý utorňajší deň vyfotografoval. Ak sa Vám fotky, či video páčili, neváhajte zdieľať ďalej a lajkovať.
A video na odreagovanie.
Nezabudnite sa podeliť s ďalšími o tento článok.
