Opäť som sa rozhodol, že si pozriem niečo na Orave. A čo také? Bola otázka, ktorú som si položil v nedeľu večer, než som sa rozhodol. Povedal som si, že nebude zle si pozrieť okolie jednej najväčšej vodnej nádrži na Slovensku. Mal som už rôzne informácie, odkiaľ je dobre vidieť na toto vodné dielo. Na tieto miesta sa dalo dostať za relatívne krátky čas, tak som vybral viac lokalít, kam pôjdem.
Prvá fáza – Uhlisko
Pondelok vyrážam na cestu niečo po deviatej hodine. A idem smer na kopec Uhlisko. Na toto miesto sa dá dostať aj od hrazde, asi za hodinu a štvrť. Ale mne to trvalo dlhšie, keďže som hlavne chcel fotiť. Počasie moc neprialo. Ako bolo krásne slnečné počasie, ale bola hmla a opar. Tak to znižovalo výrazne viditeľnosť. Ale za to ak sa našlo dobre miesto, dala sa urobiť aj takáto fotografia.
Ale aj tak som dúfal, že sa trošku vyjasní, lebo výhľad bol len na vrchy kopcov. A Oravské vodné dielo (dám tomu skratku Or.V.D.) nebolo vidieť. Našťastie sa asi po hodinke trochu zlepšilo aj keď to nebolo to čo som dúfal. Zatiaľ som pokračoval na Uhlisko. Vrchol je medzi stromami. Ale keď som kúsok zišiel po ceste nižšie, tak som vyšiel z lesa na druhú stranu vrcholu, kde bol pekný výhľad smerom na Tvrdošín a okolie. Tak tiež boli vidieť Západné Tatry.
To nebol cieľ mojej trasy ale aspoň viem, kam sa dá ísť aj na bicykli v lete. Takže som sa vrátil späť. A keď som dostal pod stromov, opäť sa mi otvoril vyhľaď na Or.V.D.. A tento krát už bolo lepšie a tak som spravil niekoľko fotografií a z toho panorámu.
Pokiaľ sa pýtate, kde je tá voda, tak je tam. Ale schovaná pod ľadom. Takže to čo vidíte v strede panorámy, také fľakaté, tak to je zamrznutá vodná hladina.
Keďže bola tá hmla, ktorá ešte vidieť čiastočne aj na tej panoráme, tak mráz opäť vytváral pekné diela. Napríklad takéto, ako aj ďalšie, ktoré budete vidieť fotografiách nižšie.
Urobil som niekoľko fotografií, ešte v stromov peknou námrazou a išiel do auta. A tam som si zjedol pripravené jedlo a išiel ďalej.
Druhá fáza – Oravský ostrov
To bol ďalší môj ciel. Bolo to pre mňa trošku adrenalínový zážitok. Bojoval som z obavami či ten ľaď je dosť pevný. A išiel som, kde to už bolo vychodené inými ľudmi. A stále som si vravel, že už mesiac sú len mrazy.
Ale aj tak boli obavy, keďže výška hladiny je regulovaná priehradou. A tak ľaď môže popraskať. A na niektorých miestách bolo vidieť, že voda občas prenikla nad ľad. Inak tie fľaky na ľade boli spôsobeným vody, ktorá presiakla nad ľad.
Cestu, kilometer dlhú, som prežil a dostal som sa k ostrovu.
Síce sa tomu hovorí ostrov ale v skutočnosti to bol vrchol jedného kopca zo zaplavenej oblasti. A na tomto vrchole zostala jedná pamiatka z dedín, ktoré boli zatopené kvôli hrádzi a to kostol. A v lete sa tam dá dostať väčšinou iba loďou.
Ako som sa dostal na ten ostrov vydýchol som si, že som prežil prvú fázu a urobil som fotografie kostola a okolia. A urobil som tiež jednú panorámu, ktorá ma asi 350°.
Keď som sa nasýtil fotografovania, vydal som naspäť k autu. A to som opäť išiel po ľade. Vybral som sa trosku inou cestou, ktorá viedla cez Vtáčí ostrov. Na ktorom rastie rákosie. A tam som našiel zaujímavú vec, ktorú som nazval, letokruhy ľadu.
Na tejto fotografií, vidieť ako asi počas mesiaca klesala hladina vody. Vysoké to bolo asi 70 centimetrov. A ešte ďalší meter mimo ostrovčeka. Nakoniec som sa dostal na Vtáčí ostrov.
V pozadí v pravo vidieť Babiu horu. Tak už len prejsť posledných 250 metrov a som na pevnej pôde. A čo ďalej? Boli tri hodiny po obede a slnko sa blížilo pomalí k obzoru. Tak som váhal, či ísť na tretie miesto. Aj keď to autom bolo kúsok, ale presne som nevedel ako sa tam dostať. Ale vyrazil som, už keď nič iné tak si pozrieť ako sa tam dostať.
Tretia fáza – „Rio de Klin“
Takto nazvali miesto moji priatelia, na ktoré som chcel ísť. Prečo? Hovorí vám niečo Rio de Janeiro v Brazílií? Je známe jednou veľkou sochou Ježiša Krista. A tu v dedine názvom Klin majú podobnú sochu ale menšiu. A to bol ďalší ciel. Hlavne kvôli avizovanému výhľadu.
Ako som vošiel do Klinu, tak som vidiel v diaľke toto miesto. Prešiel som takmer na koniec dediny a zistil, že sa tam asi nedostanem tak skoro. Tak som si povedal, že pôjdem nižšie, kde som videl odbočku, kadiaľ by sa dalo dostať. Zastavil som pri potravinách a nakúpil niečo bod zub. Beriem fotoaparát a idem. A zrazu veľká ceduľa, cesta k soche. Tak sadám teda do auta a hore sa.
No nebolo to jednoduché, prvý kopec bol prudký a zľadovateli. Po druhom pokuse som to nechal tak a išiel peši. Nebolo to tak ďaleko. Asi za trištvrte hodinu som sa dostal hore. A videl som to dielo ľudských rúk.
Bolo už po štvrtej hodine. Takže som mal už posledné lúče slnka. Porobil som niekoľko fotografií ako aj panorámu oblasti okolo Or.V.D.
A výhľad je tam naozaj pekný. Krásne vidieť Západne Tatry ale aj Or.V.D.. Robím posledné fotografie zapadajúceho slnka. A vyberám sa domov.
Fotografie a záver
Ale teraz už prikladám avizované fotografie.
Aj keď unavený ale videl som niekoľko pekných miest, kde sa dá ísť aj v lete a využiť aj na nový Timelapse, ktoré by som chcel urobiť na Orave.
Tak ďakujem za pozornosť. A zdieľajte a lajkute tento článok.
A na záver par selfie.
Koniec článku.
Napísal Branislav Bruder – fotograf
