Alpy. Toto slovo už vzbudzuje úžas a záujem. A byť na dovolenke v Tirolských Alpách, to je pre človeka, ktorý miluje prírodu a hory, skoro ako raj. Tak sa rád podelím mojimi zážitkami.
Dovolenka začína
Je 7.5.2016 ráno a my sa balíme a chystáme sa na trasu dlhú 500 km. Počasie bolo slnečné, cestou pribudlo pár oblakov ale ešte pekne. Dorážame šťastne a zdravo, niečo po siedmej večer. Vybaľujeme sa a pozeráme si plány na týždeň. Ale predpoveď počasia nás moc neteší, od štvrtka hlásia dažde. Tak sa rozhodujeme, že skúsime prve dni pozrieť toho viac a potom oddychovať.
Prvý deň – nedeľa
Začíname zľahka, vyberáme si nenáročný výlet. Tak si dávame na čas a neponáhľame sa. Ideme si pozrieť vodopády Wolfsklam. Ale keď prídeme na miesto a pozeráme sa, že trasa je akosi krátka. Rozhodneme sa, že urobíme asi 8 kilometrový okruh spolu s vodopádmi. Za dve hodiny sa dostávame do pôvodného cieľu a je asi jedna hodina po obede. Dávame si prestávku a ideme ďalej. Cesta začína mať grády a nastupuje prudké stúpanie. Pomaly postupujeme. Asi po vyše hodine vyčerpávajúce stúpania zisťujeme, že sme si naložili veľa a času je málo. Tak víťazí rozum a otáčame sa. Urobil som panorámu, ktorá je hore. A ideme späť.
Keďže sme sa otočili skôr, zostáva ešte čas, aby sme sa išli pozrieť na vodnú nádrž Achensee. Robím pár fotiek a ideme na ubytovňu.
Prikladám pár fotografií z prvého dňa
Druhý deň – pondelok
Ráno cítime následky z prvého dňa. Ale čo už, predpoveď sa nemení, ideme na túru. Cesta ide celkom dobre a je veľmi málo ľudí. Cestou sme tuším stretli piatich ľudí. Je to opäť stúpanie na vrch Hohe Salve. Cestou sa zastavíme ešte pri roztápajúcom zimnom dome. Zostali iba zostatky.
Ako prejdem jedným vchodom, tak padá dole vrchná časť otvoru. Zdržal by som sa päť sekúnd a mal by som možno po dovolenke.
Pokračujeme ďalej, začína prudšie stúpanie, počas stúpania pribúda oblačnosť. Ale výhľad dobrý, tak robím fotky. Nakoniec dorážame na vrch. Robím prvú panorámu z vrchu.
Zdržiavame sa asi hodinku a kocháme sa výhľadom. Potom zostupujeme dole. Až nakoniec dorazíme k autu a ideme domov. Deň bol vydarený, ale opäť unavený.
Prikladám pár fotografií z druhého dňa
Tretý deň – utorok
A stále svalovica. Chcelo by to oddych ale počasie nepustí. Tak tento krát si zvolíme nenáročný výlet. Sú to opäť vodopády, ktoré patria k najväčším v Európe. Vodopády boli skutočne mohutne a veľké. Pokiaľ sa človek postavil dole, tak bol za chvíľu mokrí. Stúpanie je, ale času máme dosť. Nohy si cítim dosť, ale do cieľu našej cesty som sa dostal. Na bolo na čo pozerať. Počasie bolo prevažne zamračene, ale po obede sa oblačnosť začala trhať a sem-tam sa objavilo slnko. Výlet to bol opäť podarený.
Prikladám pár fotografií z tretieho dňa
Štvrtý deň – streda
Svalovicu mám stále, ale už ustupuje. Asi to nakoniec rozchodím. Bol to deň, ktorý bol polooblačný až oblačný, na začiatok trasy sa dostávame jednosedadlovou lanovkou. Je to oblasť Kufstein-Stadtberg. Aj keď sme mali pôvodne v pláne isť na jeden vrch z hrebeňu, čo je na panoráme vyššie v strede, tak sme nešli. Lanovka končila o 16:00 čo sme zistili až na mieste. Na stránkach bolo do 17:00. Takže sme museli pozmeniť svoje plány. Pohybovali sme sa po takých vysokohorských lúkach v takej kotline. Keď sme sa dostali do cieľu rozhodli sme sa, že späť pôjdeme trošku inou trasou. Ale museli sme si švihnúť, lebo dĺžka trasy zodpovedal približne do času uzávierky lanovky. Takže tempo rýchle a bolo náročne. Ale oproti danému času sme boli o pol hodiny skôr. Zničený ale opäť pekná túra.
Prikladám pár fotografií z štvrtého dňa
Piaty deň – štvrtok
Hurá, prší. Konečne oddych. Ale nie. Ako viete, rád fotím zvieratá. Od brata som mal informáciu, že na jednom mieste žijú svište. Keď som tam išiel autom, tak sa dosť rozpršalo. Aj som chvíľu poblúdil, ale nakoniec som našiel správnu cestu. Dole som musel zaplatiť vstup, v cene bola zahrnutá aj časť jedla, ktoré sa dalo na vrchole kúpiť. Cesta bola kľukatá a zaujímavá. Keby nebola oblačnosť, tak by mal čo aj vidieť. Nakoniec som dorazil na vrch Kitzbüheler Horn.
Najprv to vyzeralo beznádejne, pretože lialo. Hodinu som sa pohyboval v pršiplášti, či neuvidím svište. Našťastie prestalo pršať. Na to začali vyliezať svište. Bolo to miesto, ktoré je často okupované turistami, ale vďaka počasiu tam nebolo ani človiečika okrem mňa. Svište pokukovali na mňa, čo tam chcem. Ale potom už začali byť pokojnejšie. Sledoval som ich hodinu a popri tom fotil a natáčal. Potom som sa zbalil a išiel najesť. V reštaurácií som dostal informáciu od čašníka, ktorý bol Slovák, že som mal šťastie inak bývajú pozaliezané. A vonku sú najčastejšie ráno alebo večer, keď už je turistov málo.
Potom som sa vybral na ubytovňu. Keď som išiel domov, tak sa mi naskytol takýto pohľad.
Prikladám pár fotografií
A video.
Šiesty a siedmy deň
Šiesty deň v piatok bol oddych a väčšinu času pršalo. Tak sa nikam nešlo. Zahrali sme spoločenské hry a vyspali sa.
A siedmy deň v sobotu sme išli domov. Cesta bola zo začiatku zamračená, ale ako sme sa blížili k slovensku, postupne sa vyjasňovalo. Dovolenka to bola naozaj pekná. Pre mňa ako fotografa, plná podnetov.
Bonbónik na záver.
Čo som neprezradil, bolo to, že počas celej tejto dovolenky som všade vláčil aj svoj 2,5 kg statív plus foto výbavu o váhe 2,5 kg. A prví a štvrtí deň aj teleobjektív s hmotnosťou 2 kg. Veru med lízať to nebol. Ale statív som mal so sebou za určitým zámerom. Urobiť časozberné video z fotografií. A to som urobil. Pre tento účel som nafotil 1698 fotografií. A výsledok môžte pozrieť dole, na konci tohto článku. A dúfam, že ste užili moje rozprávanie z alpskej dovolenky.
