Je piatok po obede. Rozhodol som sa vybrať nafotiť nejakú zver, ale na koľko budem úspešný som ešte netušil. Vybral som sa na moju obľúbenú lokalitu okolie Oravíc. Nešiel som na svoje typické miesto, kde som pár krát natrafil aj nafotil jeleniu zver. Cesta k miestu bola kvôli zvážaniu dreva je neschodná, tak som sa rozhodol ísť trošku na iné miesto.
Ide sa do lesa blúdiť
Najprv som chcel ísť pohľadať miesto kde som pred dvoma rokmi nafotil sýkorky chochlaté.
Čo by nebol problém, keby to od vtedy trošku nezarástlo a ešte nevybral cez zlý úsek. Miesta to boli dosť močaristé, možno aj vďaka tomu, že posledné dni dosť pršalo. Čo myslite našiel som to? Ak ste typovali, že nie, tak ste uhádli.
Problém bol, že som si pomýlil miesto kadiaľ sa tam malo dostať. Predieral som sa cez malé stromčeky aj popadané stromy a s foťákom na pleciach sa dva krát ľahko nepredieralo. Miestami som bol celkom zúfali a po hodine som sa už odtiaľ chcel vymotať. Nehovoriac, že som občas videl medvedie stopy, tak som nechcel niekde s ním nečakane stretnúť.
Našťastie pomohla moderná technika, nakoniec som sa vymotal a mal som pocit, že som aj našiel správne miesto, ktorým by sa mohlo dostať k miestu kde by sa teoreticky mohli nachádzať tie sýkorky. Išiel som cestou, ktorá bola celkom vychodená, asi zverov. Cestou som lesom som stretol nejakého tvora. Podľa chôdze a veľkosti som typoval medveďa ale bolo to medzi stromami cca 15-20 metrov. Vtedy som si vravel, celkom fajn, že sme sa takto minuli ani o mne nevedel.
Potom som konečne dostal von z tej motanice. Nasmeroval som si to na lúku. A ako som išiel zrazu vidím prejsť nejakú zver.
Jeleň lesný ide sa fotiť
Je to jeleň! Rýchlo si čupnem nasmerujem fotoaparát a idem fotiť. Ale nechce mi fotoaparát zaostriť prepínam režim ostrenia na väčšiu vzdialenosť. A jeleň zašiel za strom, tak si zahundrem. A v tom ďalší tak znovu mierim a fotím ale fotoaparát zas nechce zaostriť. To snáď nie je pravda si vravím. Potom som zistil, že maskovacia laka mi zakrýval čiastočne zorné pole objektívu, tak nešlo zaostriť.
Pozitívne bolo, že si ma nevšimli, tak som sa prikrádal k miestu kde zašli za strom. Musel som prekonať prekážku bahna z močiaru, veru po členkách v blate sa mi nechcelo ísť. Podarilo sa mi to a ešte aj po tichu. Tak sa prikrádam ďalej. A zrazu zbadám, ako sa pasie jeleň za stromom. Tak si opäť čupnem a chystám fotoaparát a čakám. A potom to prišlo. Postupne vychádza spoza stromu.
Tento mladík bol pomerné blízko a ani som nemusel ísť na doraz približenia objektívu. Potom vyšiel poza stromu a mal som naň krásny výhľad. Za ním vyšiel druhý jeleň, čo ma potešilo. Ale bol som na mieste, kde som bol dosť na očiach, tak som dúfal, že si ma nevšimnú.
Našťastie venovali sa svojej životnej dôležitej činnosti a žrali čerstvú jarnú trávu. Postupne sa presunuli za strom ako vidieť nižšie vo videu. To mi dalo možnosť sa presunúť na iné miesto. Zbadal som jeleňa, tak som pripravil na fotenie ale schoval sa za strom. Miesto, ktoré som si vybral nebolo ideálne, lebo bol mierny kopec a nemal by dobrý výhľad, tak som sa presunul trošku inde.
Ale bol to risk, lebo som sa dostal síce na dobre miesto ale aj pomerne veľmi blízko. Čo zvyšovalo pravdepodobnosť odhalenia. A potom sa vyšiel jeleň opäť poza stromu a bol ozaj blízko, asi 15 metrov. Aby sa mi „zmestil“ do záberu, tak som musel stiahnuť objektív o viac ako tretinu.
Čo to je?
Lenže sa stalo čoho som sa obával, všimol si ma. Nebolo to ovšem hneď panika a útek. Videl, že niečo tam je ale nevedel čo. Vďaka maskovaniu a priaznivému vetru ma nevetril, ale asi po minúte sa otočil a pre istotu odcupkal. Ešte som za stromom videl druhého jeleňa ako sa pasie. Tak som si vravel, že ešte nie je stratené. Skúsil som sa presunúť z druhej strany stromu kam smeroval jeleň. Ale keď som sa presunul, zistil som, že jelene tam už nie sú.
Záver a galéria
Tento asi dvadsať minútový zážitok stál za tie útrapy pred tým. Keďže nebolo ani päť hodín po obede som sa presunul na iné lúky, ale to už bolo bez úspechu. Čo som stretol boli kravičky a neskor tiež jelenia zver, ktorá bola ďaleko. Asi si ma všimla, lebo postupne zdupkala do lesa. Ale zostala mi pamiatka, ktorú si môžete pozrieť nižšie aj krátke video.
Video
Napísal Branislav Bruder – fotograf orava.
Ⓒ Branislav Bruder
