Naozaj bolo tak mrazivo
Už ste skúšali fotiť v noci? Predpokladám, že niektorý z vás áno. Či už bol váš výsledok lepší či horší, tak ste zistili, že to nie je jednoduché. Určite ste si všimli, že v noci býva chladnejšie ako cez deň. V lete to je osviežujúce ale zime na prelome rokov to tak nemusí byť. A ešte keď udrú netradične kruté mrazy. Áno bolo to drvivé.
Ako to začalo?
Tak kamarátmi sme rozhodli, že pôjdeme pozrieť nočnú oblohu. Ale chcelo to niečo viac ako ísť kúsok nad mesto v ktorom bývam. Západná časť Slovenská je presvetlená pouličnými lampami. Či už viete alebo nie, tak na Slovensku máme Park tmavej oblohy.
A kde to je?
Samozrejme Poloninách. Východnej časti Slovenska, pri Ukrajinských a Poľských hraniciach. Tak sme sa rozhodli ísť. Uvažovať se už začali na jeseň roku 2015. Počasie zohrávalo veľkú úlohu. A nie len to. Museli sme si výlet naplánovať aby mesiac nám nesvietil. To boli dva podstatne parametre na splnenie tohto výletu. Ale pre dovolenky, zle počasie sa nám podarilo zbaliť až na začiatok roku 2.1.2016 sobotu. Bola to podstate otočka na tri dni.
Tak vyrážame!
Dve slová, ale nebolo to také jednoduché. Už len cesta dlhá 550km znela únavne. Cely týždeň sme sledovali počasie, ktoré bolo nie zrovná vyhovujúce. Mrazmi sme sa zmierili ale čo tá oblačnosť? Ešte 31.12.2015 sme neboli rozhodnutý. Ale 1.1.2016 som povedal, že musíme isť. Predpoveď na danú oblasť vyzerá dobre. Budeme mať jeden večer na sledovanie nočnej oblohy. Tak po dlhšom prehováraní sa balíme. Štyria statočný kamaráti vyrážame. Hurá.
Cesta začína
Cesta začala na západnom slovensku 2.1.2016 o ôsmej hodine. Bola zatiahnutá obloha. Ale nedali sme sa odradiť, veď náš ciel je 500 kilometrov od nás. Tiež boli mierne mrazy. Ale cestou to prituhovalo. Ale aj vyjasňovalo. Super.
Zastavili sme sa pod Vysokými Tatrami. Chalani vytiahli korčule a išli na ľad. Ale ja som vytiahol fotoaparát. A prvé fotky.
Počasie bolo priam idylické ale mrazivé. Nohy ma oziabali, nečudo, keď už bolo -10°C. Ale bolo sa na čo pozerať. Lad rovný ako sklo!
Mráz vytváral rôzne umelecké diela na ľade. Veď sa pozrite.
Pokračujeme ďalej a napätie sa stupňuje
Slnko pomaly zachádza za obzor a začína pribúdať tma. Ako pokračujeme, začíname mať obavy. Prečo? Obloha sa zaťahuje. Ako sa blížime nášmu cieľu je to stále horšie. Ale zrazu, ako na mávnutie čarovnou paličkou, sa vyjasňuje. Začína sa zlepšovať nálada. Už okien auta vidíme, že vonku je väčšia tma ako sme zvyknuty. Pripája sa k nám piaty dobrodruh s ďalekého východu Slovenská. A prichádzame do našej ubytovni Stakčíne. Vystupujeme z auta v treskúcom mraze. Pouličné lampy svietia čo najmenej aby nerušilo neďaleký park nočnej oblohy. A my pozeráme na oblohu. Rýchlo sa ubytujeme a najeme pred cieľom našej cesty.
Ideme pozorovať hviezdy
Ale to nie je také jednoduché. Veď vonku je -20°C. Už doma som si nabalil veľa vrstiev oblečenia. A teraz si to na seba všetko obliekam. Ledva sadáme do auta. Už doma som pozrel, kde je to najtmavšie miesto. Ideme asi 25 km a dorážame do dedinky Runina. Cestou sme stretávame jedného jeleňa. V dedinke kde je päť a pol obyvateľa, nie je zapnuté pouličné osvetlenie. Zastavujeme na konci dedinky, kde už ani vrany nedoleteli.
Vonku je skutočná tma. Takú tmu som tuším zažil, keď bol výpadok elektriky a ja som bol na záchode 🙂 . Bolo to niečo neskutočné. Ešte si dávame posledne oblečenie a ideme na to. Asi desať minút kráčame hore po zamrznutom poli. Sneh nebol žiadny iba námraza. Dostávame sa miesto, rozťahujeme karimatky a spacáky. Ale ja vyťahujem fotoaparát a statív. Môj Canon EOS 700D má odporúčanú najnižšiu pracovnú teplotu 0°C. Ale čo už keď je taký mráz. Začínajú prvé fotografie a skúšam môj nový širokouhlí objektív 16-35mm. A tú je čo som nafotil.
Horná fotografia bola spojená zo štyroch fotografií. Každá fotografia sa exponovala dvadsaťpäť sekúnd a dvadsaťpäť sekúnd ukladala. Ale výsledný efekt je pekný.
Na tejto fotografií sa objavil meteor. Potešil a trošku oživil fotku. Málokedy sa mi podarilo zachytiť.
3479 sekúnd
Akých 3479 sekúnd? Inak povedané päťdesiatsedem minút päťdesiatosem sekúnd. To bol čas jednej fotografie čo som exponoval v Poloninách. Exponoval? To je čas ako dlho bola otvorená uzávierka. Čiže ak sa fotíte a počujete to cvaknutie. To väčšinou trvá stotiny zo sekundy. Ale toto cvaknutie trvalo 3479 sekúnd, čiže skoro 58minút. A čo to ho vzniklo? Pozrite si obrázok nižšie.
Zaujímavé nie? Na tejto fotografií pekne vidieť ako sa točí zem. A tiež vidieť, ktoré hviezdy idú najrýchlejšie na oblohe.
Inak fotoaparát bol natočený smerom na sever. Jeden môj kamarát dokázal vypočítať aký čas som túto fotografiu exponoval, bez toho aby to vedel. A čas trafil skoro presne.
Inak taká zaujímavosť ešte k tejto fotke. Fotoaparát ešte taký istý dlhý čas ukladal túto fotografiu. Takže som čakal skoro dve hodiny na výsledok. Až na ubytovni som uvidel prvý krát túto fotografiu. Našťastie to vyšlo.
Tri hodiny pozorovania
Presne tak, to bol čas, aký sme strávili pod hviezdami. Sám som bol prekvapený ako sme to vydržal. Ja som ako tak dve hodiny pobehoval okolo fotoaparátu, ale chlapci väčšinou ležali. Takže majú môj obdiv. Ale občas sa zahrievali navzájom. Bolo to veľmi komické veď pozrite 🙂 .
Mne stačila hodina ležania. Mal som dvojo rukavíc, trojo ponožiek a štvoro až päť vrstiev oblečenia. Bolo to na hrane. A keď som si dal občas dole jednu rukavicu, počas fotenia, rýchlo som si ju nasádzal späť. Po potrebnom úkone na fotoaparáte.
Tak už stačilo
Po tomto trojhodinovom dobrodružnom zážitku sme uznali, že stačilo. Balíme sa, kontrolujeme, či sme niečo nenechali po sebe. A vyberáme sa na ubytovňu. Tešíme sa na teplu sprchu a postel. Asi okolo jednej hodiny v noci ideme späť.
Dovolenka nekončí
V nedeľu nás kamarát východu zoznamuje svojimi priateľmi. Tešíme sa príjemného spoločenstva a dobrého pohostenia. Tiež si ideme opäť zakorčuľovať na ľad. Opäť porobím pár fotografií.
Pondelok si ešte pred odchodom domov dali výlet. Na ktorý nás pozvali naši nový priatelia. Síce obloha zatiahnutá, občas aj vločka padne. Ale nevadí, idem. A neľutujeme! Opäť mráz čaroval.
Náš ciel.
A ideme ku autám. Cesta šmykľavá, ale dorazili sme bez väčšej ujmy. Boli sme pozvaný ešte na jeden obed. Dvanásti sme sa tlačili v malej kuchyni, ale bolo super.
Cesta domov
Ťažkým srdcom sa lúčime a ideme domov. Cesta už nebola taká priaznivá. Vyrážame po pätnástej hodine a a ešte vezieme kamaráta domov do Košíc. Cestou nám sneží. Na ceste je sneh.
Aspoň, že v neskorých v sviatočných hodinách sú prázdne cesty. Na západe Slovenska kalamita. Na cestách hrubá vrstva snehu a cestári nestíhali. Po polnoci dorážame domov.
Zhodnotenie a záver
Výlet to bol príjemný a spomienky zostanú. Keď budem mať možnosť, rád si to zopakujem. A to s novou zrkadlovkou, ktorá robí veľmi dobré nočné fotografie. Ale nie už takých mrazoch. Aj keď mraziví vzduch je najlepší na pozorovanie nočnej oblohy. Vzduch sa tak nevlní.
Prajem všetkým príjemný deň.
