Keď sa darí, zvierata v prírode

Deň skoro ako každý iný. Len rozdiel v tom, že som mal voľno z práce. Pôvodne som mal pláne iné veci ale to padlo, tak som uvažoval či ísť do práce alebo ísť niekam prírody. Počasie bolo lákavé, tak som povedal, že skúsim ísť prírody. Ale kam ísť? Rozhodol som sa ísť do Oravíc a odtiaľ do lesa. A tak sa začína celkom úspešný fotografický deň a pri tom si spomínam na výlet v ZOO.

Prvé kroky

Doma si vyberám trasu a miesto kde pôjdem. Idem kúsok po turistickej trase. Chvíľku na to zisťujem, že idem inde kde som chcel ísť, tak sa vraciam a idem skratkou cez les, kvázi cez mladý les, kde sú malé stromčeky. Všímam si, že občas, v miestách kde sa nachádzam, chodí zver. Ale viem, že už je nepravdepodobné, že takej neskorej hodine natrafím na zver v blízkosti ľudských obydlí. Je niečo pred deviatou do obeda.

Ale ako pre „mapovanie“ územia dobre vedieť, kde sa dá prípadne fotiť zver. Takže prechádzam sa a pozerám na vhodné miesta. A občas urobím nejakú fotku. Napríklad tohto hmyzu na bodliaku.

Vyzerá to ako čmeliak ale nie je to. Idem ďalej prídem k miestu, kde na mňa kričí malí vtáčik. Prečo?

Sýkorka chochlatá

Si vravím: jej super. Tak odfotím, keď nechce ísť preč. Ale potom si všímam, že ma v zobáčiku  hmyz a doplo mi to. Musí tú mať hniezdo. Ale kde? Bol tam starý stojací peň a tam vidím dieru. Že by to bolo ono? Tak idem niekoľko metrov späť a sledujem čo sa deje. A šup na peň a do diery.

Super, si vravím, aspoň toto. Už dlho chcem nájsť nejaké hniezdo vtákov, pofotiť a prípadne urobiť video. Takže fotoaparát umiestním do prijateľnej vzdialenosti a nasmerujem na dieru. Zapínam Wifi na fotoaparáte a pripájam sa mobilom, aby ho mohol ovládať na diaľku.

Ale sýkorkám sa fotoaparát nepáči a sú opatrné. A nakoniec zisťujem, že je skoro jedno či som tam aj ja. Ale keď nie som, tak až toľko neváhali. Väčšinou sú preč 5-15 minút. Čas čo som tam „lovil“, bol asi štyri hodiny. Pozrite si výsledne zostrihané video.

Samozrejme sú aj fotografie, ktoré sú nižšie.

A idem ďalej fotografovať

Nabažil som sa sýkoriek, tak idem ďalej a pozerám na miesta, kde by sa dalo striehnuť na zver. Natrafil som na cestu, kde chodí dosť zver. Je dosť vychodené a plná stôp. Idem ďalej, a vychádzam na veľkú lúku. A vravím si, že aj túto sa môže pohybovať zver. Prechádzam cez lúku aby si pozrel turistickú cestu.

Cestou narážam na tohto hlodavca. Ale veľa času mi na fotografovanie nenecháva. Stihnem urobiť jednú fotku.

Len ešte neviem čo je to za potvoru. Buď je to Hraboš polný či Hrdziak lesný. Potom si dávam prestávku. Po hodine sa vyberám naspäť, cestou ktorou som prešiel. Dúfajúc, že stretnem zver. Hneď na začiatku cesty niečo zašuchoce. Čo to je?

Ropucha obyčajná

Najprv zašramotila a potom sa tvárila, že tam nie je. Ale čo už keď sa prezradila, tak som povedal, že je spravím pár fotiek. No na rozdiel od Sýkorky, tak aktivitou moc neprekvitá. Takže urobím pár fotiek a jedno krátke video, kde vidieť jej aktivitu 🙂 .

Prichádza vytúžené zviera

Po fotení ropuchy idem ďalej po lúke, späť odkiaľ som prišiel. Je niečo po šestnástej hodine, tak neočakávam žiadnu zver. Aj keď bol fotoaparát pripravený. Na lúke sa mi páči okolitá flóra, tak som začal fotiť. Jarné kvety striedajú už letné. Trošku mi komplikuje silný vietor fotenie kvetov. Ale občas sa niečo podarilo.

Po čase sa presúvam neďaleko k miesta, kde sú sýkorky. Pobudnem tam skoro hodinu a pred devätnástou idem späť. Samozrejme isť v tichosti je dôležitosť úspechu. A ako idem dostávam sa opäť na lúku, kde som fotil. Čo to nevidím, zver. Rýchlo si čupnem. Ale nestíham urobiť fotku, zver sa vytratila z dohľadu, tak sa veľmi opatrne približujem. A zas zbadám, tak si rýchlo čupnem a tento krát aj robím fotku.

Prvý moment si myslím, že ma zbadal, lebo zmizol z dohľadu. Ale nevzdávam sa a idem pomaličky bližšie, aby videl aj za mierny svah. A nečakane sa opäť objaví a to celkom blízko, rýchlo si čupnem, keď ma sklonenú hlavu. A smerujem fotoaparát a fotím.

Ale tento krát sa pozrel mojím smerom a všimol si ma. Už bol pomerne blízko a v tráve som dosť nápadný aj keď som mám maskovanie. Chvíľu pozerá mojím smerom a rozmýšľa čo som zač a skúšal vetriť. A nakoniec zdupká preč. Ešte si na chvíľu sadám na lúku ku stromu, keby sa ešte niečo objavilo. Ale čas uteká a ja musím ísť domov.

Fotografie na záver

Tento deň bol veľmi vydarený. Dlho sa mi nestalo, že by sa mi podarilo zachytiť toľko volne žijúcich zvierat. Domov idem unavený ale nabití energiou a plným elánom. A teraz si pozrite fotografie z tohto dňa.

Ak sa Vám fotografie páčia nezabudnite zdielať či lajkovať.

Miestna Fauna

A ešte miestna Flóra

Koniec článku

Napísal Branislav Bruder – fotograf