Nedávne dni priniesli snehové zrážky na prelome november a december roku 2017. A tak Slovensko sa zahalilo do bielej periny. Síce už na Orave snežilo par krát, ale bolo toho pomenej a do pár dní sa sneh roztopil. Toto výdatnejšie sneženie prinieslo viacej snehu ako ja problémy spojené veľkým množstvom snehu. Ale druha stránka mince je, že priniesla niečo iné a to krásnu a zasneženú prírodu. Preto som sa vybral fotiť a to na dva krát. Najprv Oraviciach a následne na druhý deň Oravskej Lesnej.
A snehu bolo neúrekom pohybovalo sa to 15-40 cm, záležalo od oblasti. A preto som neváhal ísť fotografovať, hneď na druhý deň po snežení. Kým bol sneh ešte čerství. A rád sa podelím peknou bielou krajnou, čo som zachytil cez objektív fotoaparátu.
Fotografovanie v Oraviciach
V piatok som išiel a to do Oravíc. Prišiel som niečo po ôsmej hodine ráno. Ako sa dalo očakávať cesta do Oravíc bola pod snehom, tak som musel ísť opatrnejšie. Ale okolie cesty bolo očarujúce.
Teplota bola -4°C, čiže nič extra pre Oravu. Prešiel som cez Oravice a potom ešte išiel kúsok smerom na Zuberec. Cestu lemovali pekné zasnežené stromy. Prišiel som na obvykle miesto a potom som zaparkoval, keď chodím fotiť zver.
Ako som predpokladal, výber miesta nebol zlí a príroda bola skutočne krásna. Potom som sa presunul späť do Oravíc, aj keď som sa chvíľku potrápil kým vyšlo auto zo snehu. A tento krát som išiel do Rašeliniska – Peciská.
Rašelinisko – Peciská, Oravice v zime
Nachádza sa v Tatranskom národnom v parku Oravice. A toto rašelinisko si naviac užijem, keď tam nebude sneh. Ale mňa prilákal sneh, tak som tam išiel napriek tomu. Bolo to pekné miesto. Bol som prvý, kto tam kráčal po tomto čerstvom snehu. A skutočne to bolo rozprávkové miesto.
Chodník bol z dreva a musel som si dávať pozor ako nastupujem, lebo nebolo vidieť v akom stave je ten drevený chodník, bolo naň 10 cm snehu. Ten hlavný okruh som prešiel asi za tridsať minút. Potom som išiel do práce.
Fotografovanie v Oravskej Lesnej ako aj historickú železnicu
Tak toto bola moja druhá návšteva Historickej Oravskej lesnej železnici. Išiel som v sobotu po obede a malo to svoje opäť čaro. To zasnežené koľajisko ako aj okolitá krajina bola opäť ako z rozprávky. Trošku som mal „dežaví“. Tento krát som išiel peši, aby mal viac času na fotografovanie. A z vlaku by sa ani moc nedalo fotiť, keďže to bol uzavretý vagón.
Urobil som taký okruh, ktorý som prešiel, tak za dve a pol hodiny. Počasie bolo síce zatiahnuté ale to mi nevadilo. Občas zafúkal vietor, ten zo stromov sfúkaval sypký sneh a ten vytváral snežnú hmlu.
Potom som dorazil na konečnú. Fotografia je úplne hore ako ilustračná fotografia. Išiel som ešte na neďalekú vyhliadkovú vežu. Opäť pri nej nebol nikto a musel som si k nej vyšliapať cestu v štyridsať centimetrovom snehu. Sneh bol úplne sypký a odpor bol minimálny. Veľmi dobre sa mi v ňom išlo. Potom som vytvoril panorámu. Pre porovnanie prikladám panorámu aj zo septembra.
Ako vidieť na panorámach, na pravo sa nachádzajú chalupy a preto som išiel tým smerom. A bol to dobrý nápad, lebo som našiel zopár chalúp, ktoré boli pekne zasnežené. Ale už sa nám zvečerievalo a tak som išiel už k autu a potom domov.
Zimná Orava je krásna
Zima z rodného kraja pri Pezinku býva biedna. A posledné roky som videl sneh len z obrázkov alebo z dovoleniek. Ale túto na Orave, býva pekná biela zima. A pevne dúfam, že zotrvá taká biela zima počas celej zimy a to v rozumnom množstve. Ešte na záver prikladám niekoľko fotografií.
A nezabudnite lajkovať či zdielať.
Napísal Branislav Bruder – fotograf orava
