Sivý vrch je tak trošku mimo Západných Tatier ako aj vrch Osobitá. Myslím a mám pocit, že sa na tieto zaujímavosti Západných Tatier trošku zabúda. A pri tom sú to zaujímavé miesta. Na Sivý vrch mi trvalo až 3,5 roka, kým som sa naň odhodlal. Dôvod je pretrvávajúci problém s kolenom.
Sivý vrch, krásna časť Západných Tatier
Na Sivý vrch som išiel dva krát. Prvý kráť to bolo v lete, koncom júna, a druhý krát začiatkom septembra. A bolo aj rozdielne počasie a to v teplote. V obidvoch prípadoch bolo slnečné počasie minimálnou oblačnosťou. A oba tieto výlety som spojil do jedného článku. A trošku si to porovnám.
Výhoda, ísť začiatkom leta je teplejšie počasie. Kto ho miluje si užije. Ak idete po červenej značke od horárne Biela skala, vo výške 940m.n.m. Na začiatku si hneď dáte do tela a v oboch prípadoch som šiel odtiato. Výhodou je, že začínate hneď od cesty a už sa stúpa vyššie a vyššie. Trochu to na začiatku pokazí vyrúbané stromy. To je asi tak kilometer cesty.
Potom sa už dostane do lesa. Les je bežne smrekový. Stúpanie pokračuje intenzívne. V lete je výhoda v tom, že na vás nesvieti slnko, pod stromami. Tiež výhoda, že napríklad začiatkom leta vidíte viacej rozmanitej flóry, kvety. V tejto oblasti rastu aj chránené rastliny. Na južných svahoch vidieť napríklad klinček lesklý či voskovku holú. Na severných stráňach možno objaviť soldanelku karpatskú alebo prilbicu pestrú, v skalných štrbinách rastie lomikameň trváci, klinček včasný pravý i prvosienka holá. Ja som odfotografoval napríklad Ľaliu zlatohlavú či Zvonček maličký.
Prvé výhľady počas cesty na Sivý vrch
Asi po necelých dvoch kilometroch sa objavy po ľavej strne skalná stena. Na ktorú vedie chodníček na jeden výhľad. Je tam aj kríž s meno Jozef Prč. Je to to 360° výhľad, ale je to nižšie položené. Ale vidieť časť Hút či Oravy. Po približne 15 minútach sa dostanete na ďalší vyhlaď vo výške 1400m.n.m. Viem to presne, lebo kúsok odtiaľ je stĺpik výškovým údajom. Prekonalo sa polovica stúpania. Od tohto miesta, ste častejšie pod otvoreným slnkom, ale sa pohybujete v kosodrevine a občas vojdete do úsekov so stromami.
Hlavne po pravej strane sa vám budú ukazovať pekné výhľady na Suchú dolinu. A čím viac stúpate, tým viac sa budú otvárať výhľady aj na Liptov a Liptovskú Maru. Cesta vedie cez strmé svahy, tak si treba dávať pozor občas kam stúpate.
A prvý pohľad na Sivý vrch
Sivý vrch prvý uvidíte, asi až za polkou trasy. A potom sa vám bude ešte často schovávať, až k nemu prídete.
Niekedy ho zakryjú skaly či stromy. V tejto časti už nie je stúpanie náročne jedine na psychiku, že tam ešte nie ste 😉 . Potom už pomerne blízko vrcholu sa dostanete do takej zaujímavej časti.
Radové skaly
Áno dostanete sa takéto zaujímave miesto, z názvom Radové skaly. Sú to také stĺpy vo výške aj 2-6 metrov. Je to veľmi zaujímavá časť trasy. Najprv sa na ne pozeráte z dola, potom okolo nich prejdete a máte na nich pekný pohľad z vrchu. Aj s peknou panorámou do diaľky.
Na toto miesto som išiel aj v zime. A má to svoje čaro. Obe fotografie sú robene v totožnej hodine o 15:05 +/- 5 minút :-). Jedna septembri 2020 druha január 2021.
Od tohto miesta sa začína náročnejšia pasáž na výstup. Občas sa treba štverať po skalách a používať ruky. Je miesto, kde človek vychádza cez štrbinu a silnejší človek tam môže mať problémy. Na dvoch miestach sú potom aj reťaze. Najťažšie stúpanie je tesne pred cieľom. Je tam potrebná určitá dávka odvahy. Ale moja mama to zvládla a tá mala v tom čase 63 rokov. Pravda je však, že ona nemala problém chodiť ani do Vysokých Tatier.
Sivý vrch a je tu cieľ
Tesne pred vrcholom bolo potrebné prekonať spomínanú poslednú náročnejšiu časť.
Je to časť s reťazami, ktorá nebola ani tak dlha, ako skôr tak viac riskantná, že reťaz bola pomerne volná a bolo potrebné trošku potlačiť sebapud prežitia. Pokiaľ sa to ale zvládne, tak odmena vás potom poteší. Už ste podstate do piatich minút na vrchol. Potom sa už len kocháte peknými pohľadmi.
Prekonalo sa úctyhodných 840 výškových metrov a 4,6km. A môže sa kochať 360° panoramaticky pohľadmi. Západne Tatry sú ako na dlani. Tiež vidieť Litov, časť Liptovskej Mary, Oravu a Oravskú priehradu. Ako aj Malú Fatru, časť Nízkych Tatier, Veľký Choč a trochu aj Vysoké Tatry. Za dobrej viditeľnosti je toho vidieť veľa.
Schádza sa späť k autu
Ja som zišiel vždy späť po tej istej trase. Hlavne kvôli tomu, že to bolo najkratšie a najmenej náročné. Samozrejme, pokiaľ máte nohy v poriadku dá sa pokračovať po červenej a potom po žltej značke do Zuberca. Alebo pokračovať na Brestovú. Ale treba zísť dole 300 metrov výšky a potom následne hore. Alebo ísť iným smerom, napríklad po zelenej smer Liptov. Takže je na výber.
Ale mne sa páči aj keď som sa vrátil po tej istej. Lebo je stále vyhľaď na to, čo som mal pred tým za chrbtom. Dole sa dá zísť za dve hodiny možno aj rýchlejšie, všetko závisí od nôh a kolien. Ja som si musel zvoliť opatrnejšie tempo, kvôli problému s kolenom. Preto musím voliť menej náročne cesty aj keby rád si skúsil niečo náročnejšie.
Späť pri aute pri horárni Biela skala a záver
Ako som na začiatku spomínal, tento článok je písaný na základe dvoch výstupov a jedného čiastočného v zime. Ak to mám hodnotiť, lepši výstup bol na jeseň, keď už bolo chladnejšie počasie. Ale treba sa správne obliecť, lebo ako býva zvykom, na kopcoch viac fúka. V lete to trochu zachránil práve ten vietor a uľavil od horúčavy. Keď je chladnejšie, ten vietor už môže byť skôr na škodu. A výlet si najviac užijete, keď je počasie s výhľadmi inak prídete o tie pekné výhľady a je to smutnejšie.
S malými deťmi by tam moc neodporúčal ísť. Sú tam časti, kde je na chodníku suť kamienkov a je tam dosť veľké riziko pošmyknutia. Preto sa tam treba pohybovať opatrne a rozvahou. Inak pád, by mol mať tragické následky. Fotky z týchto miesť ani nemá, lebo fotoaparát som mal zbalený a sústredil sa na iné veci, kam som stúpal.
Minimálne tri krát treba použiť všetky končatiny, aby ste prešli. Sú časti, kde prechádzate po skalách, kde mate asi tak 1-2 metre priestoru a potom strmí zráz. Ako som spomenul je tam miesto, kde širší človek môže mať problém prejsť, lebo sa štverá takej škáre do vrchu, ma to asi 4 metre. Časť pred vrchol na reťazi je tiež náročná. Keď som tam videl štverať sa mamu a jej obavy, tak mi všetko nebolo jedno. Pre tieto dôvody, by mal človek čo sa bojí výšok, vybrať inú trasu či destináciu. Na túto túru treba fyzickú a aj psychiku zdatnosť. Ale pokiaľ toto všetko splníte, tak budete mať pekný zážitok ako ja.
A teraz zopár fotografií z tohto výletu.
Ak sa Vám článok páči, neváhajte ho zdielať a lajkovať. Tiež podporte môj youtube kanál tým, že si dáte odber alebo budete sledovať na instagrame. Nájdete tam ďalšie pekne videa a fotografie.
Foto galéria:
Branislav Bruder – fotograf Orava.
Ⓒ Branislav Bruder