Rok 2020 bol celí taký čudný, plní omedzení a skoro nikde sa nedalo chodiť. Jedine čo to zachraňovalo bola Oravská príroda. Aj keď som chodil do prírody, je pravda, že som trošku zanedbával túto stránku. A nič dlhšie som nedal. Tak to idem napraviť. Radové skaly znejú zaujímavo.
Koncom roka 2020 sa zime moc nechcelo prísť. Vonku bolo sychravé a teple počasie. Na to že mala byť zima, nič moc. Ani pamätníci z Oravy si nepamätali, takúto zlú zimu. Ale na prelome roka 2020/2021 sa to našťastie trochu polepšilo. Síce Oravská zima to nie, ani to nie čo bolo na prelome 2019/2020, keď bola poriadna Oravská zima. Ale sedenia doma bolo dosť, tak som si povedal, že idem pozrieť trošku do hôr.
Vyrážam ku Radovým skalám
Par dní som rozmýšľal kam ísť. Už som bol niekoľko krát v zime Roháčskej doline a pri Roháčskom vodopáde. Tak to chcelo zmenu. V lete som bol na Sivom vrchu dva krát. Raz s keď som bol obzrieť terén a raz s mamou, keď prišla v septembri ma pozrieť na dovolenku. Bolo to strmšie stúpanie, tak som mal obavy, že sa bude šmýkať v zime. A aj som mal obavy, aká bude veľká snehová pokrývka. Nakoniec nebolo ani jedno také tragické. Síce sa občas šmýkalo, ale rozumným tempom a rozvahou sa dalo ísť pekne plynule a bezpečne. Vidieť to aj na videu, čo som urobil počas 2 kilometrového úseku.
Vyrážal som od Horárne Biela skala a išiel som po červenej značke. Snehu bolo okolo 15-20 centimetrov, bol sýpky a tiež bol príjemný mráz. Bol som akurát oblečení, tak som sa ani moc nespotil. Úvod tejto trasy je strmši a ide sa aj po svahoch, kde boli vyrúbané stromy, asi kvôli lykožrútovi. Asi po necelej hodinke som sa už dostal do lesa, ktorý bol asi jednu tretinu času a v tej najstrmejšie časti.
Po nejakom čase sa objavylo po ľavej strane taký skalný útvar. Odporúčam tam ísť. Je odtiaľ pekný výhľad a vidieť tam časť Oravy, ale aj časť Hút.
Podstate je tam 360° výhľad, ale je to ešte nižšie, tak do veľkej diaľky nie je vždy vidieť. Od tohto úseku som začal aj natáčať spomínané video vyššie. Od tohto miesta sa strieda miernejšie stúpanie občasným strmím. Ale dá sa to zvládnuť aj 2,5 kg foto výbavou ruke, pri natáčaní videa. Potom asi po 17 minutách som sa dostal k ďalšiemu výhľadu vo výške 1400m. Už mám prekonaných 460 metrov výšky. Tu som si dal aj prestávku. Od tohto miesta sa po pravej strane ukazujú výhľady. A ako ste vyššie a vyššie, tak je toho viac vidieť 🙂 .
Sivý vrch
Trasa už nie je tak strmá, na stúpanie, ale miestami je zas náročnejšie, lebo ide sa občas po strmom svahu. Vo videu to občas dobre vidieť. Šmyknutie by mohlo byť celkom bolestivé, ale ak si dávate pozor nič sa nestane. Postupom času sa objavuje Sivý Vrch. Naň som samozrejme nešiel, keďže to bolo obzvlášť nebezpečne od Radových skál. Ale pohľad naň potešil, aj keď ho oblačnosť skrývala.
Od tohto miesta na fotografií mi to trvalo k Radovým skalám približne hodinu. A po nejakom čase som sa dostal asi na 15 minút na ľavú stranu hrebeňu, kde sa objavil aj výhľad na ďalšie časti Oravy. V diaľke vidieť Oravskú priehradu či Babiu horu.
Radové skaly – Západne Tatry
Tak na moje cieľové miesto som prišiel okolo 15:00, čo bolo celkom dosť. Ale to viete, keď sa motáte a fotíte, tak to trvá dlhšie. Ako som spomínal väčšinu času bolo oblačno a keď som prišiel ku Radovým skalám, tak ma privítalo takýto pohľad. Radové skaly s pekným výhľadom.
Ale asi za päť minút sa to zmenilo a ukázalo aj slnko, ako vidieť z úvodnej fotografií. Vytešoval som sa tomu, lebo pre mňa ako fotografa, to bolo oveľa zaujímavejšie ale ako aj prírodná scenéria, Radové skaly ako stĺpy. Slnko vydržalo necelých 10 minút, keď sa schovalo za oblačnosť. Potom som si oddýchol a trochu sa najedol a fotoaparát, zatiaľ robil time lapse záznam.
Ale čas neúprosné išiel ďalej. Preto som sa musel zbaliť a vyraziť na cestu dole, späť k autu. Ale už sa ozval starý známi problém s kolenom, tak som musel našľapovať opatrne dole. Ale ako ste si domysleli, pokročili čas priniesol aj menej svetla. A cestou dole sa ešte ukázali posledné lúče slnka a prišla tma. No čo teraz? Nič hrozne sa nestalo. Mal som čelovku 🙂 .
Takže som si veselo vykračoval ďalej. Bol to pekný zážitok, ísť takto dole ako sa ligotal sneh v lúčoch čelovky. Cestou, ako som išiel dole, som si vravel, že túto situáciu ešte treba využiť. Všímal som si, že obloha bola celkom jasná. Tak prečo to nevyužiť?
Nočné fotografovanie
Koleno ma bolelo, ale povedal som si, kto vie kedy bude najbližšie taká možnosť. Tak som ešte raz vyšiel na prvú vyhliadku pri kríži Jozef Prč. Už tma bola dostatočná a slnko ďaleko za obzorom, tak sa dobre fotografovalo.
Na tomto mieste som urobil niekoľko nočných fotografií z okolitých dedín, ako môžete pozrieť nižšie fotogalerií.
Ide sa k autu a záver
Na nohách som bol takmer desať hodín s malými prestávkami, to po takmer dvojmesačnej pauze nebolo zle. Mraziví večer som skončil pri aute, kde som zistil, že už bolo -10°C. S dňom som bol spokojný a to aj hlavne, že sa ukázali posledné lúče pri Radových skalách. Radové skaly sú ozaj zaujímavým miestom Západných Tatrách cestou na Sivý vrch. A tým, že nebolo toľko snehu sa to dalo zvládnuť aj bez zimnej výbavy, čo mi odľahlo. Domov som išiel zničený, ale aj zároveň psychický oddýchnutí. Už ma len doma čakalo spracovať všetok ten materiál, čo som nahromadil počas tohto dňa. A výsledok už vidíte v tomto článku.
Ak sa Vám článok páči, neváhajte ho zdielať a lajkovať. Tiež podporte môj youtube kanál tým, že si dáte odber alebo budete sledovať na instagrame. Nájdete tam ďalšie pekne videa a fotografie.
Foto galéria:
Branislav Bruder – fotograf Orava.
Ⓒ Branislav Bruder
