Zima v Oravskej Lesnej ako má byť!

Je to krása! Zimu akú si ja nepamätám. Brodenie snehu po kolená a aj niekedy aj po pás. Takáto môže byť zima na Orave aj začiatkom roku 2019. Krásna a zároveň krutá a nemilosrdná, pre toho, kto nie je na takúto zimu pripravený. Ja som z časti bol, ale ešte by bolo čo doplniť vo výbave v takejto zime.

Pred týždňom som bol pozrieť, po poriadnej snehovej nádielke, ako to vyzerá pod kopcami Západných Tatier v Spálenej a Zelenej doline. Je to očarujúce, keď je okolo toľko snehu, bolo to mrazivo krásne. A tešil som sa ako to bude vyzerať v Oravskej Lesnej, keďže som mal v pláne ísť na chatu.

Neisté kroky do Oravskej Lesnej

Tak to vyzeralo na začiatku týždňa. Tvrdošíne nie je toľko veľa snehu, ale v Oravskej Lesnej to bolo iné. Najprv som musel u priateľov zistiť, či sa dá dostať na chatu. Človek sa bude darmo tešiť na peknú prírodu, keď by došiel a vlastne nedošiel, ku chate. Tak po telefonovaní a kontrole sme zistili, že ku chate sa dá dostať aj keď kúsok bude treba prejsť peši, lebo cesta nebola odhrnutá.

Pre nás to bolo dobrodružstvo, ale keď som videl tie haldy snehu po pri ceste, tak som si povedal, že tým ľudom vôbec nezávidím. Na odpratanie tých snehových zrážok, treba slušnú kondíciu s lopatou alebo techniku.

Tak sme sa dostali na miesto parkovania, po pomerne odhrnutej ceste. A ku chate sme už len kúsok prešli s batožinou a s jedlom na pár dní. Po vyložení sme sa vybalili a ja som si urobil plán na druhý deň. Mal to byť deň keď trošku aj slnko ukáže, tak by mali byť dobre podmienky aj fotografovanie.

Ide sa fotografovať okolo Oravskej Lesnej

Na druhý deň som sa budil do zatiahnutého počasia, ale dúfal som, že kým sa vychystám na fotografický výlet, a nakoniec sa stalo. Okolo deviatej hodiny sa začala oblačnosť trhať. Prvé kroky okolo chaty a vznikali prvé fotografie. Potom som sa vybral na miesto, kde už som bol minule a to k Historickej železnici. Bol som tam nie je len počas neskorého leta ale aj pred rokom, keď tiež pekne nasnežilo na Orave. Ale tento krát toho snehu bolo viac.

Cesta bola odrhnutá až k miestu Vtáčnik ako volajú miestny čast Oravskej Lesnej. Od tohto miesta som išiel po koľajniciach smerom k vrchnej stanici. Koľajnice boli vyfrézované, takže som išiel po pevnej vrstve snehu. Ako po chodníku. Po pri tom som sa kochal pekným zasneženým lesom a pekným počasím.

zimna, fotografia, oravska lesna, historicka zelezinca, fotograf, Branislav Bruder
Cestou ku stanici Oravská Lesná

Cestou som vybočil z cesty, keď ma zaujalo niečo mimo trate. Samozrejme musel som sa potom brodiť v hlbokom snehu, ale oplatilo sa.

Prichádzajú komplikácie

Prvá bola ako vidieť na fotografií nižšie.

zimna, fotografia, oravska lesna, historicka zelezinca, fotograf, Branislav Bruder
Koniec vyfrézovaného úseku na koľajniciach

Ako vidieť na fotografií, tak toto ma nepotešilo, lebo bez snežníc je náročné ísť v takomto hlbokom snehu. Keď je desať centimetrov snehu nie je problém, ale ak sa zabáram v tridsať, či štyridsať centimetrového snehu, tak to vyčerpáva. Ku koncovej stanici chýbalo asi 500 metrov a asi ďalších 200 metrov ku rozhľadni čo bol môj pomyselný cieľ.

Stál som pred dilemou, ísť po zasneženom koľajisku alebo to strihnúť krížom cez pole čo skráti cestu asi jednu tretinu. A ďalšia vec prečo ma lákala skratka, videl som v diaľke zverou vyšliapaný chodník čo trochu môže pomôcť. Nevýhoda bola, že som musel zisť dole kopcom a ísť do hora. Tak som to riskol a išiel skratkou. Cestou dole sa išlo ľahko. Ale problém nastal, keď som išiel do kopca. Bolo tam viac snehu ako som čakal a vyšlapaná cestička až tak nepomáhala. Ešte medzi stromami bolo väčšie stúpanie aj zároveň väčšia vrstva snehu. Na jednom mieste som mal až po pás a ešte sa mi aj šmýkalo. Takže skratka, nakoniec nebol skratkou.

Prichádza cieľ cesty

Keď som prešiel tou „skratkou“, tak som zbadal ako uteká zver, bola asi miestach, kde som bol ja. Jediná výhoda, bolo to, že mi trochu prešliapali sneh a tak som sa ku stanici dostal o trošku ľahšie. A už zostávalo posledných dvesto metrov ku rozhľadni, úmorných dvesto metrov. Čo ma naviac hnevalo, nebola ani tak ta únava, ale že sa rapidne zhoršilo počasie a pokazilo výhľad z rozhľadne, čo bol druhý problém výpravy. Miestami som si vravel, že ku nej nepôjdem ale som si povedal, že keď som si to tak vydrel, tak bola by škoda to otočiť na tých posledných sto metroch pred rozhľadňou. Preto som sa zakúsol a vyšliapal to.

Rozhľadňa v zime Oravská Lesná, zima, orava, fotografia, Branislav Bruder
Rozhľadňa v zime Oravská Lesná

Rozhľadňa ako vidieť bola pekne zasnežená. Tam som si oddýchol asi 10 minút a najedol sa. A rýchlo naspäť, lebo som bol spotený a nechcel som moc vychladnúť. Cestou z rozhľadne ku stanici som bol dole za päť minút, oproti dvadsiatim minútam trápenia k rozhľadni, to bol rozdiel.

Tak ide sa späť na Tanečník

Opäť dilema. Bol som unavený aj keď sa ešte dalo fotiť, ale cez lúky v snehu sa mi nechcelo brodiť. Tiež som sa hral z myšlienkou, že sa vrátim po stopách ako som prišiel. Predsa je to jednoduchšie. A potom sa objavil chlapík na snežnom skútri. No verte mi, vtedy som mu inak závidel. Povedal som si, že by sa dalo ísť po jeho stopách. Snežný skúter prišiel odtiaľ ako som chcel ísť. Tak som išiel teda po stopách skútra.

Dúfal som, že to bude lepšie ale o moc nebolo. Skúter aj keď urobil jarok ale vďaka veľkej ploche pásu to moc neutlačil, tak som sa brodil aj tak v snehu. Ale o trošku to bolo lepšie. Za chvíľku chlapík išiel opäť okolo a pristavil sa a opýtal, či ma nezvezie na Tanečník. Jeho štedrú ponuku som neodmietol a povedal som, že úplne nepotrebujem odviesť na Vtáčnik, ale niekde po ceste ma môže zosadiť. A tak sa stalo.

Ušetril mi minimálne hodinu brodenia v snehu. Potom som zišiel ku chatkám, ktoré boli pekné zasnežené. A tiež som tam našiel pekné staré chalúpky, ktoré som tiež odfotografoval.

Ide sa späť na chatu

Toto fotografovanie patri k tým náročnejším čo som absolvoval. Spočiatku nenáročný výlet sa zmenil na asi 1,5 hodinové brodenie snehu. Snehu bolo miestami aj cez meter. Na jednej fotke v galérií uvidíte, že netáram (obr. 39). Vidieť tam ako asi len desať centimetrov nad snehom trčí oplotenie, ktorého výška býva okolo 1,2 metra. A našťastie pri mojej váhe som sa nezabáral tak hlboko, ako možno ten, čo by vážil aj sto kilo. Túto vyprávičku hodnotím pozitívne len škoda, že počasie nevydržalo dlhšie a tak z rozhľadne už nebol výhľad ako okolo dvanástej hodiny.

A na záver môjho rozprávania si pozrite fotografie a prikladám jedno krátke video. Ak sa vám páčia moje fotografie neváhajte článok lajkovať či zdielať.

Video

Galéria

Napísal Branislav Bruder – fotograf orava.

Ⓒ Branislav Bruder

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.