Asi nie všetkých, ale mňa potešilo, že konečne nasnežilo ako má. Oproti môjmu prvému fotografovaniu bolo oveľa viac snehu. A ešte medzi tým prišla jeseň, keď sneh úplne zmizol. Ale nepredbiehajme, poďme od začiatku.
Začína snežiť
Snežiť začalo deň pred mojím odchodom do Pezinka. Napadlo asi desať centimetrov snehu. Takže som bol smutný, že musím ísť na západ Slovenska, kde ma privítala čľapkanica. A sneh počas týždňového pobytu v Pezinku zmizol. Ale na Orave to bolo úplne iné. Prichádzali rôzne správy, že sneží a pribudlo aj dobrých 10-50 cm nového snehu. V správach dávali obvykle správy o kolapse železníc a dopravných ciest. Ale ja som zdieľal optimizmus.
Hurá domov na Oravu
Aj keď v Pezinku nebol žiadny sneh, teplota sa pohybovala okolo -2°C. Cestou teplota klesala a stúpala, až v cieli mojej cesty v Tvrdošíne bolo -3°C. A aj veľa snehu. Ale predpoveď na stredu ma vôbec nepotešila. Malo byť zamračené a aj občas snežiť. Toto počasie nie je pre mňa ideálne na fotenie. Ale čo už, tak som sa vzdal myšlienky fotiť na druhý deň.
Takže vôbec som sa neponáhľal spať. A to sa prejavilo aj na druhý deň ráno, keď som vstal neskôr. Ráno ma zobudilo jasné svetlo. Ale keď som pozrel z okna, tak bol silný opar a aj oblačnosť. Takže som si urobil raňajky a niečo prečítal. Ale opäť predpoveď počasia nevyšla a celkom sa vyjasnilo.
Idem von fotografovať
Bolo niečo po desiatej hodine, keď som začal baliť foto výbavu a vybral sa fotografovať. A pozrel som si svoj cieľ na mape, a dúfal som, že už na štvrtý pokus sa tam dostanem. Teplomer v aute ukazoval -4°, tak snáď mi nebude zima.
Tá lúka vľavo hore, tam som sa chcel dostať. Je to len kúsok. Cesta bola vyjazdená od motorových vozidiel, čo mi uľahčovalo výstup. Lebo miestami bolo aj 30 cm snehu. Vrstva snehu sa menila od závislosti, či sa nachádzala na veternej strane či bola v závetrí a raz som zapadol až po kolená v snehu. Napríklad na ďalšej fotografií vidieť koľko bolo snehu nad Tvrdošínom.
Takže občas som bol aj rád, že to bolo vyjazdené. Cestou pokračujem a fotografujem. Blížim sa k svojmu cieľu ale zisťujem, že nie je až tak blízko ako sa javí. A ešte fotenie ma zdržuje. Ale na druhú stranu výstup nebol vďaka častým prestávkam náročný. A dokonca mi je aj teplo a rozopínam občas vetrovku aby som sa moc nespotil.
Ako postupujem vyššie a vyššie, začína byť silnejší vietor. A zapínam si aj vetrovku lebo je zima. Takže od môjho vyrazenia z domu, som sa až za tri hodiny dostal na tú lúčku, ktorá mala byť len kúsok. A vrchole ma privítalo menšie kryté posedenie. Čo som uvítal, keďže asi posledných dvadsať minút som išiel v ľadovom vetrisku.
V posede som si vytiahol termosku s horúcim pitím. A tiež si vyťahujem malý keksík. A konštatujem, že nabudúce si musím zobrať viac jedla. Inak zisťujem, kde som sa to dostal. Podľa turistickej značky som bol na Javorovom vrchu.
Idem dole domov
Musím sa však priznať, že to nemal byť môj pôvodný cieľ. Ten bol ďalej a značka ukazovala asi 40 minút cesty. Ale bol sneh, a aj pokročilá hodina 13:20. A cesta dole mala podla značky trvať asi hodinu a dvadsať minút. Ale musel som počítať so snehom a prípadným fotografovaním. A slnko zapadalo pred štvrtou hodinou poobede. Takže išiel som späť domov.
Kúsok od posedu bola pekná panoráma Západných Tatier, takže robím fotky. A doma z nich robím panorámu.
A rýchlo dole. Prekvapujúce, že to v tom sypkom snehu išlo celkom dobre. Slúžil ako tlmič, takže kolená až toľko netrpeli. Super. A tempo bolo rýchle. Fotiek už toľko nerobím, takže som za hodinu prešiel kus cesty. Slniečko sa dostáva pomaličky k obzoru, tak to ešte využívam na pár fotografií. Neviem prečo ale to slnko bol na toto fotografovanie vďačným objektom.
A teraz prikladám fotografie z tohto dňa.
Záver
Výlet to bol pekný. Aj keď ten vietor už pri konci bol dosť náročný. Na jednom mieste tak fučalo, že mi prefúklo aj čiapku. A myslel som si, že mi zamrzne mozog. Našťastie to nemalo žiadne negatívne následky. Našťastie to nemalo žiadne negatívne následky.
A prikladám video z tejto fúkanice aby ste to aj videli. Pokúšal som to aj odfotografovať, ale nie vždy to bolo dobre vidieť.
A už keď tak všetko si fotím, povedal som si, že by to chcelo selfie. Ale robiť ho 1,6 kg fotoaparátom nebola sranda. Ale podarilo sa a tu som v celej paráde.
Bol to pekný deň a teším sa na ďalšie chvíle strávené v prírode.
Pokiaľ sa Vám páčil článok, tak neváhajte zdielať či lajkovat.
A ešte pridávam, na koniec, jedno krátke video zo zostupu z Javorového vrchu. Trošku roztrasené a je to aj kvôli zrýchleniu a nerovnému povrchu.
