V Júni 2016 som bol s priateľmi na dovolenke na Orave. Počas nej robím aj zopár fotografií. Napríklad nočné fotografie z Oravskej Jasnej. A túry v Jánošíkových dierach.
Nočné fotenie
Ale ešte z dovolenky mám jedno nočné fotografovanie z Oravskej Lesnej. Tak toto fotenie nebolo také ako na dovolenke v Poloninách. Obloha až taká tmavá nebola ale určite lepšie ako pri Bratislave alebo pri -20°C. Ako som sa presvedčil Canon EOS 6D robí oveľa lepšie fotografie ako 700D. A z krátkeho fotenia nočnej oblohy vyšli pekné fotografie. A o to lepšie, že sa dal urobiť panoráma nočnej oblohy, na ktorej je pekne vidieť našu galaxiu Mliečna cesta. A dole si môžete pozrieť výsledok.
Jánošíkove diery túra
Ráno sme sa vydali z autom z Oravskej Lesnej. Nebolo mi najlepšie ale nedal som sa odradiť. Jánošíkove diery sa dajú nazvať aj ako malý Slovenský Raj, kúsok od Terchovej. Je to v rokline a nachádzajú sa v nej potoky.
Vyrážame na túru
Bolo teplé polooblačné počasie. Čo niektorým fotografiám pridalo na veľkoleposti. Túra bola nebola náročná ale nevoľnosť mi to neuľahčovala. Vyrážali sme dedinky Biely Potok po modrej značke. Mierne sme stúpali do kopca a po pri ceste žblnkotal potok. Postupne sa dostávame k prvým lavičkám. Vidno, že mnohé z nich boli len nedávno namontované.
Cesta je ako lesná turistická trasa. Nič nenaznačuje, že by sa to malo podobať na Slovenský Raj. Ale postupne začínajú objavovať skaly až sa dostávame do rokliny obklopenou skalnatými zrazmi. Bez lavičiek by bol prechod náročnejší.
Cesta pokračuje po pri potoku, medzi skalami, až sa dostávame na lúku Podžiar. Tam sa nachádza križovatka, ktorou sa môžme vrátiť späť alebo pokračovať ďalej na Medzirozsutce. A mi pokračujeme tým smerom, po modrej značke. Ešte prechádzame mnohými rebríkmi, rôznych velikostí. Až sa dostávame k najvyššiemu na danej trase.
Cesta je stále po pri potoku, ale ten sa cestou vyššie rozdeľuje na menšie, až sú to už len malé potôčiky. Ešte prechádzame menšími skalnatými zrazmi, ktoré už nie sú tak upravované ako nižšie. Je to viac divoké, čo sa mne osobné viac páči. Nakoniec sa dostávame až na Medzirozsutce. A tam skončila aj naša cestá na Jánošíkove diery. A pokračujeme na Malý Rozsutec.
Janošíkové diery majú svoje kúzlo aj v zime čo som bol neskôr.
Výstup a zostup
Na Malom a Veľkom Rozsutci sme boli už minuli rok 2015, ale ešte zopakovať Malý Rozsutec nebol na škodu. Cestou dole sme išli inou trasou ako minuli rok. Konečný výstup na Malý Rozsutec nie je dlhý, asi tak na pätnásť minút. Ale je to strmé a nájdu sa tam aj reťaze. Takže asi po pätnástich minútach sme na vrchole. Robím fotografie a doma potom ešte robím panorámu.
Cestou zostupujeme po zelenej značke smerom k dedine Biely Potok. Cesta z Malého Rozsutca je opäť strmá, hlavne na začiatku. Ale potom sa zostup zmierňuje a dostávame sa na lúky. Ešte sa pozerám späť smerom na Malý Rozsutec a ten vyzerá z druhej strany nenápadný.
Nakoniec prichádzame do dediny odkiaľ sme vyrazili. Ešte si reštaurácií dávame jedlo a pitie. A ideme naspäť na chatu potešení z peknej prírody. Nižšie si môžte pozrieť fotografie.
Galéria z túry
Dovolenka končí
Ako každá dovolenka aj táto bola príjemná a rád na ňu spomínam. Tento kraj je veľmi pekný a pre človeka, ktorý miluje prírodu je to stvorené. Tak budem rád keď sa budem opäť môcť vrátiť na tieto krásne miesta.
Pokiaľ sa Vám páčil článok zdieľajte. Ak sa Vám páčil, tak určite aj Vaším priateľom.
