Fotografovanie v Smutnej doline v Západných Tatrách

Už dlhšie som sa chystal ísť pozrieť do Západných Tatier, ale väčšinou mi to pokazilo počasie. Teraz po dlhších suchých dňoch a letných teplôt sa mi konečne podarilo ísť. Aj keď som váhal, keďže teploty v Tvrdošíne sa šplhali k tridsiatkam. Nakoniec som sa nedal odradiť a vyrazil som. Môj ciel bolo skúsiť odfotiť kamzíka či svišťa. Vyrážal som po obede, keďže som vedel, že do deviatej je svetla dosť, tak netreba to siliť na celí deň.

Cesta k Ťatliakovej chate

Po niektorých výletoch, napríklad k Roháčským plesám, som vedel, že je k Ťatliakovej chate úmorná asfaltová cesta. A to nemusím. Tak som si do auta aj zabalil bicykel, lebo na ňom mi to predsa ide rýchlejšie. Od strediska Spálená je to 4,5 kilometra a nepretržité stúpanie. A hlavne záverečný posledný kilometer už bolo celkom náročný.

Mal som zo sebou zabalenú aj fototechniku, ktorá činí asi sedem kilogramov plus voda na pitie. Čo pri mojej váhe bolo +15% viac, než som zvyknutý pri bicyklovaní. Ale nakoniec po hodinke som to tam došliapal. Sadol som si na lavičku, trošku vydýchal a osviežil vodou. Ako som si trošku oddýchol, tak som porobil pár fotiek pri Ťatliakovom jazere.

Pokračujem do smutnej doliny

Tak po oddychu som opäť naložil ruksak na chrbát a vyberal sa na cestu.

Cesta začína menším lesíkom, ale väčšina cesty je bez stromov medzi nízkym porastom, kosodreviny a na otvorenom slnku. Ale teplota vzduchu nemala viac ako 25°C a pofukoval príjemný vánok, tak pálenie slnka sa dalo zniesť.

Mal som nasmerované na Roháčské plesá, lebo keď som tam bol naposledy, tak som tam videl kamzíky. Ale cestou sa objavila netradičná atrakcia, ktorú som nemusel využiť, ale niekto hej. Objavil sa záchranársky vrtuľník, ktorého sa spustil jeden záchranár, pri štite Volovec. Po piatich minútach sa vrtuľník vrátil a vytiahol záchranára spolu s turistom.

Táto akcia tiež vyplašila kamzíkov, ktorý sa rozbehli rôznymi smermi. Bol som rád, že ich vidím ale boli veľmi ďaleko na to aby sa pokúšal fotografovať. Jedine čo som urobil, že som namieril teleobjektív na záchranársku akciu. Na druhy deň som počul správach, že mali až tri akcie, Západných Tatrách, a ja som videl asi tú čo pánovi prišlo nevoľno a asi mal čiastočný infarkt.

Po pri fotení sa zastavil pri mne ďalší turista a chcel vidieť fotku, čo som fotil. A dali sme sa na krátko do reči a nasmeroval ma, kde videl bežať ďalšie kamzíky. Tak som zmenil smer cesty a vydal som sa k Smutnému sedlu. Ale už k nemu som sa nedostal.

Stretávam prvé zvieratá

Asi po pol hodine, som na skalách zaznamenal pohyb. A bol to svišť. Veľmi ma to potešilo. Tak som rozbalil techniku z ruksaku. Medzi tým zmizol, ale nevzdával som sa. Tak som si sadol medzi skaly a čakal. Ale nič sa nehýbalo a nedialo.

Tak som sa trošku presunul vyššie a zbadal som svišťa. Bol síce ďaleko, ale aspoň som ho cvakol ako bol na skale, keď ma sledoval. Snažil som sa priblížiť ale zas zaliezol. Došlo mi, že tento svišť je asi bojazlivejší ako svište čo som fotil v alpách. Takže som sa nedostal na takú vzdialenosť aby ho mohol fotiť úplne detailne. Iba raz sa ukázal pri mne bližšie, ale bol s veľkej časti schovaný za skalou.

Tiež sa časom objavili vyplašene kamzíky, ale ani tie mi nepriali. Keby boli bližšie o 200 metrov, bol by radšej. Ale urobil som pár fotografií ako sa v diaľke pohybujú. Žiť to žije, len chcelo byť bližšie, ale na tých zrázoch by to bolo o život 🙂 .

Blíži sa koniec dňa

Už sa blížila šiesta hodina a musel som zliezť opatrne dole, aby si zas nerozhodil kolená. Samozrejme to fotenie zvery nebolo až tak úspešné, ale aspoň som našiel miesto, kde sú svište. Už len nájsť viac kamarátske aby sa nebáli. Ale deň to bol pekný. Počasie fajn a pekné pohľady aj pre fotografovanie. A na záver sú fotografie z tohto dňa. Ak sa vám páčia fotografie lajkujte a zdieľajte.

Napísal Branislav Bruder – fotograf orava.

Ⓒ Branislav Bruder