Brestovska jaskyňa a Roháčske plesá, je to niečo ako medzi nebom a zemou. V tomto prípade pod zemou 🙂 . Rodičia ma prišli pozrieť na Oravu, tak som ich trošku povodil po pekných častiach slovenskej prírody. Dni pred tým sme strávili v Kvačianskej a v Prosieckej doline. Bola to menšia príprava na túru na Roháčské plesá, ktoré som už raz absolvoval pred rokom. A povedal som si, že pokiaľ mama ešte vládze, tak jej to ukážem. A nebola proti.
Roháčske plesa
Vyrazili sme už skôr. Jedna vec, že na večer hlásili búrky a druhá vec, mama má iné tempo ako ja. A to mi vyhovovalo, lebo minuli rok som mal stále problémy s kolenom na túrach. Tak som bol rád, že tentokrát sa neozvalo. Začali sme typicky od parkoviska pod Spálenou. Najprv sme museli prejsť kus po asfaltke a potom sme išli po modrej značke cez Roháčský vodopád. Tento smer odporúčam. Lebo dole sa potom ide po menej strmej trase aj keď dlhšej.
Samozrejme sme sa zastavili pri Roháčskom vodopáde. A urobili niekoľko fotografií. Tiež ma aj svoje kúzlo v zime čo som bol. Ale teraz boli teploty nad nulou, takže ľad nebol.
Aj keď teplo nebolo príjemne sa človek občerstvil pri vlkom vzduchu z vodopádu.
Potom sme pokračovali ďalej a keď sme vyšli z lesa, tak sa za chvíľku ukázali lavičky. Tam sme si dali menšiu prestávku na osvieženie. Od lavičiek sme išli po serpetínach hore k Roháčškým plesám. Prekvapilo ma, že sme časovo, od lavičiek, prišli minimálnym meškaním. A ako sme prišli najvyššiemu plesu, hneď nás privítali hladné kačky. A hladkať sa nechceli, jedine tak žrať.
A samozrejme im nevadilo aj zobadať priamo z rúk. Tak sme si tu oddýchli, porobil si fotografie a niečo dali pod zub. A potom sme išli postupne dole popri každom plese, kde som sa zastavil a fotografoval peknú Tatranskú prírodu. Až kým sme nezišli ku Ťatliakovej chate. Odtiaľ sa už muselo ísť po asfaltovej ceste až k autu. Radšej by prijal lesný chodníček. Počasie bolo príjemné a nad Tatrami sa trhali mračna, takže sme mali oblačné počasie, čo malo výhodu, lebo sme sa moc nepotili ale občas prekuklo slnko. Okruh sme urobili za šesť hodín príjemným nenáročným tempom.
Oravice, rašelinisko Peciská
Oraviciach sme sa zastavili v sobotu po obede a bol to len krátky výlet, lebo sa rozpršalo. A išli sme sa pozrieť na rašelinisko Peciská. Je to prekvapivé, ale nebol som tam prvý krát, ale už tretí krát a raz som bol aj v zime, keď tak pekne nasnežilo na Orave. Zdržali sme sa len hodinu, lebo už silno rozpršalo a išli sme späť na ubytovanie.
Brestovská jaskyňa pekný zážitok
Brestovská jaskyňa je zaujímavá a je jediná jaskyňa prístupná verejnosti na Orave, ktorá bola sprístupnená v roku 2016. Dá sa povedať, že je urobená na taký naturálny spôsob. Bez elektriky a bez betónových chodníkov. Jedine kovové mostíky, schody či stúpačky. Aj keď jaskyňa má dĺžku viac ako 1800 metrov, prešli sme časť o dĺžke 300 metrov. Ďalej iba potápačskou výstrojom.
Ďalšia zaujímavosť tento jaskyni je, že má maximálny počet návštevníkov za deň 90 ľudí. Treba sa dopredu objednať a v skupine sa ide max 15 ľudí. Teplota vzduchu je tam 5°C a 98% vlhkosť. To je už pomaly na venčenie rybičiek 🙂 . Zaujímave je, že táto jaskyňa je vraj mladica ma len niečo cez cca 500 000 rokov. Oproti iným jaskyniam na Slovensku, kde sa vek počíta v miliónoch rokoch. A preto jej výzdoba je minimálna a ak bola, tak ju vandali zničili, keď ešte nebola pod zámkom. A voda, ktorá preteká jaskyňou, je veľmi čista a prefiltrovaná. Čiže dá sa z nej piť, stačí si zobrať fľašku, či pohár a piť. Len pozor je studená.
Tiež sa ide s helmami na hlave, kde sú upevnené čelovky. Síce dobre svietia, ale odporúčam zobrať baterku aj do ruky, ktorá dobre svieti. Tak si ešte môžete zasvietiť do diaľky. Ja som ju mal a dobre som urobil. Treba lepšiu obuv, keďže sa chodí po skale či vlkom blate. A ak ste širší, tak sú miesta, kde budete musieť dobre vydýchnuť, či sa dobre ohnúť. Pri mojom malo vzraste to bolo tak akurát.
Keď sme prišli na už spomínaný koniec, tak sme sa mohli popýtať ešte na rôzne zaujímavosti ohľadne jaskyni. A sprievodca rád odpovedal. Potom sme sa vrátili späť, tou istou cestou. A keďže som išiel posledný a mal fotoaparát v ruke, tak som fotil. Len škoda, že som musel ísť rýchlo. A nemohol viac premýšľať odkiaľ fotiť a možno by sa zišiel aj statív. Ďaľšie fotografie nájdete nižšie v galérií.
Táto jaskyňa bola taká záverečná bodka týždňa s rodičmi. A potom už na druhý deň išli domov.
Zhodnotenie zážitkov
Roháčske plesá sú nenáročnou turou v Západných Tatrách, oproti iným túram v Tatrách a dajú sa zvládnuť aj za pol dňa. A okolo Oravic je čo pozrieť a určite sa tam dá aj s bicyklom prejsť, keďže sú tam asfaltové cesty. A čo sa tíka Brestovskej jaskyne, je to príjemný jaskynní zážitok, ktorý sa zvládne za hodinku. Takže si to môžete aj spojiť s výletom v Oravskej dedine.
A teraz sa pokochajte zaujímavosťami a krásami slovenskej prírody. Ak sa vám článok páči prosím zdieľajte ďalej a lajkujte.
Galéria
Napísal Branislav Bruder – fotograf orava.
Ⓒ Branislav Bruder
jaskyňa vyzerá super