Ako končí pomaly jar, tak zhodnocujem úspechy a neúspechy fotografovania v zveri aj počas pandémie. Ako som písal predchádzajúcom článku, tak som aj z časti využil volný čas na fotografovanie. A ako som zistil aj keď zver mala viacej kľudu prírode, ale napriek tomu ju bolo ťažko zachytiť do objektívu. Niektorých oblastiach išla divoká zver aj do miest, ale Oraviciach, kde sú obklopené lesmi, tak tú potrebu nemali. Tak si pozrime rekapituláciu môjho fotografovania.
Môj prvý jarný výjazd za zverou
Prvý výjazd po zime bol až koncom Marca. Už nebolo blata po kolená a málo snehu. Vybral som sa nad Zábiedovo. Nie je to až tak ďaleko a je to nižšie položené miesto. Sú tam miesta, kde nie je veľký pohyb ľudí. Počas tohto výjazdu som nenatrafil na zver, aj keď som počul ako húšti stromov šuchotal.
Ale až tak zbytočné to nebolo. Mal som možnosť natrafiť na živočícha, ktorý sa nachádza pomerne často na Orave, aj keď ho nie je tak vidieť. Boli to zmije. Vyhrievali sa pri jednom odpílenom koreni stromu. Bolo ich tam viac. Naraz som ich videl vyhrievať tri. Aj keď boli plaché, tak pokiaľ so bol od nich dva metre, kľudne sa vyhrievali na jarnom slniečku. Takže som urobil niekoľko fotografií a akčný video záznam 🙂 .
Je to zaujímavé stvorenie s červenými očami, ktoré je aj nebezpečné, keďže je to jedovatý had a môže spôsobiť vážne zdravotné problémy po uštipnutí. Ale keďže môj teleobjektív má dostatočné veľké ohnisko, tak som mohol kľudne sledovať z dvojmetrovej vzdialenosti. A ani by ku mne nešiel, lebo kde som stál bolo asi 10 cm snehu.
Fotografovanie žiab
Ako to býva zvykom na jar sú všetky druhý zveri aktívne. Vysoká zver privádza na svet mladé, vtáky stavajú hniezda a kladú vajíčka a žaby sú na tom podobne. Nemal som nejako na pláne fotografovať žaby, skôr to bola taká príležitosť, ktorú som využil. Všímal som si však, že to tie žaby nebudú mať jednoduché, totižto boli extrémne suchá. Ich vyber mlák nebol veľký a tie čo boli, rýchlo vyschýnali. Takže mnohým žabám úsilie na kladenie vajíčok vyšlo na zmar.
Boli to moje prvé pokusy fotografovať žaby v mlákach a prišiel som na jednu zaujímavosť. Tiež sú celkom plaché. Keď som priblížil nejakej mláke žaby rýchlo ponorili. Tak mi nič iné nezostávalo, aby čakal kým sa nevynoria. Väčšinou to bolo okolo 5 až 10 minút.
Ale potom, pokiaľ som nerobil extrémne pohyby, nebol problém fotografovať a urobiť aj krátke video. Len akosi sa nechceli hýbať ani kŕkať. Iba tichučko pozerali z vody.
Prvý tohtoročný úspech
Po fotení týchto žiab som sa postupne presunul na lúku, kde som už po minule roky občas odfotografoval zver. Po niekoľkých hodinách čakania sa objavilo menšie stádo zveri. A bola to zaujímavá kombinácia. Bol tam srnec, srna a dva kusy jelenej zveri. Ich sledovanie bolo rýchle. Pásli sa a postupné prechádzali lúkou. Takže asi po piatych minútach bolo po všetkom.
Potom sa objavila ešte jedna srnka, tak ďalej na tej lúke, ale počas plíženia ma odhalila a potom elegantne odišla. Nakoniec ten deň skončil.
Pokračujeme ďalšie výjazdy fotografovania
Po tomto dni som mál ešte iné výjazdy na iné miesta, ale neboli úspešné. Väčšinou som buď nič nevidel, alebo sa objavilo, či zašuchotalo niečo medzi stromami. Občas sa objavil nejaký ten vtáčik a ak bol ako tak blízko a neuletel, tak som sa snažil odfotografovať.
Vyhliadol som si také miesto, ktoré vyzeralo celkom zaujímavo. Podľa stôp tam bolo dosť pohybu a aj medvedie stopy som tam raz videl. Len na moju smolu nič sa neukázalo. Jedine ďatle okolo mňa lietali a klopkali do stromov. Ale aj tie boli väčšinou ďaleko, tak som skúsil aspoň toto video urobiť.
Výhľad nebol ideálny, cez koruny stromov.
Nečakané stretnutie
Keď ide človek fotografovať zver, tak to asi také nečakané nebude, však? Ale v jednej veci to bolo nečakané. Väčšinou ak som fotografoval zver, tak sa pohybovali skupiny zveri od jedného až päť jedincov. Toto fotografovanie bolo jedinečné, lebo ku mne prišlo stádo okolo desiatich jeleňov.
A objavili sa celkom rýchlo, takže som nebol v úplne dobrej fotografickej polohe. Ale keďže mal fotoaparát dotykový displej, tak sa mi darilo celkom fotiť. Tiež sa priblížili pomerne blízko, až tak, že som sa bal, že len mali pohyb môžu uvidieť. Aj keď som bol dobre zamaskovaný, prípadne ucítiť.
Mohli byť o do mňa asi na 15 – 20 metrov. Približne po necelých 10 minútach utiekli. Niečo buď počuli, alebo ma zacítili, lebo fukol vietor, neviem. Len to, že nakoniec odcupitali ako vidieť vo videu nižšie. Oproti minuloročnému foteniu jeleňov na jarnej tráve to bolo trošku dlhšie stretnutie a slnečného večerného dňa.
Ďalšie fotografické zážitky
Zobral som si dovolenku a urobil som si jeden deň dovolenku. Mál som plane urobiť nejaké timelapse zábery, ktoré som len teraz spracovával. Ale jeden z nich asi nebude dobrý. Ale objavoval som nové miesta a tento raz na dolnej Orave. Vybral som sa na miesto ku dedine Pribiš, kde to podla google maps vyzeralo na zaujímavé miesto.
Celkom aj bolo. Došiel som nakoniec dediny, a vyšiel na jednu lúku. Odtiaľ sa mi naskytol pekný výhľad na Veľký Choč, ale aj pasúce kravy.
Fotka to bola urobená pomerne skoro, ešte pred ôsmou hodinou ráno. Potom som sa presunul do Oravíc.
A tak ďalej
Už som vás dosť zdržal mojou rekapituláciou. Aj keď ešte tohtoročná jar 2020 neskončila, ale už vidím, že sa rýchlo blíži leto. Aj keď bola táto jar pod rúškom obáv z pandémie, bol som rád, že som ju mohol stráviť prírode a nie zatvorený na byte. Takto som si mohol aspoň udržať pozitívnu náladu a svoje zdravie.
Teraz ešte na zaver ešte ďalšie fotografie a videá aj divokej zveri. Ak sa vám článok páčil, neváhajte zdielať či lajkovať. Tiež podporte môj youtube kanál tým, že si dáte odber. A občas sa Vami niečím podelím na ňom.
Galéria:
Videá:
Branislav Bruder – fotograf Orava.
Ⓒ Branislav Bruder
